Nasledujúce riadky sú prevažne pre začínajúcich včelárov a zvedavcov, aby vedeli, čo negatívne ich čaká na „včelárskom internete“. Nech vedia, čo očakávať, neklesajú na duchu a sami sa vyvarujú tomu, aby chtiac či nechtiac prispeli do tohto kotla nevraživosti. A je to také výchovné „fuj a hanba“ pre dotknutých, ktorí sa v tom našli, s radami, ako to napraviť.
Posledné roky sa internetom neskutočne rozmohla vlna zla, nevôle, trolovania a otrasného správania. Čo bolo kedysi doménou diskusií pod článkami Nového času a pod., sa rozšírilo aj inde. Žiaľ, aj do včelárskych diskusií. Aj včelári sú len z rôznych zložiek spoločnosti, rôzne osobnosti alebo len „osoby“.
Včelári by si mali podľa zvyklostí automaticky tikať, aj keď je vekový rozdiel ohromný. Oslovovať by sa mali bratmi, brat včelár a pomáhať si. Spomenutý trend „zla“ či ako ho nazvať, sa ale rozšíril aj do bežného života, hoci prítomný tu bol asi vždy.
Bežný život
Zo spomienok starých včelárov sa dozviete, že ak sa vybral včelár na kočovku, miestni včelári ho nielenže vrúcne prijali, ale ukázali mu aj miesto, kde mu bude najlepšie a ešte sa s ním 2 týždne „naliali do liehu“ a pozvali ho aj o rok. Dnes dochádza aj k tomu, že sa vám vyhrážajú, že vám včely zapália, otrávia (čo sa občas stane), poštvú na vás niekoho iného (napr. starostu, ktorý často ani nevie, aké má či presnejšie nemá práva), navymýšľajú si, že niekoho dobodali, aj keď sú uprostred poľa a nič také sa nestalo. Aj to sú početné skúsenosti včelárov. Pokiaľ sa to ešte odohráva pri monokultúrach, kde sú hektáre a hektáre, ktoré ani všetky včely spolu prítomné nemajú šancu opeliť, je to na nepochopenie.
Včelári, ktorí vzdelávajú, vedú začínajúcich včelárov, napr. aj zo sekcie vedúcich VK, sa stretávajú s výčitkami, že načo učia nových, veď vychovávajú konkurenciu. Jeden z vedúcich občas stretne paniu, ktorá mu vždy za to nepekne vynadá. Pani má asi 72 rokov. Priemerný vek včelára je cez 60 rokov. Aká im je to už konkurencia? Nič v zlom… Keď sa opýtali jedného veľkého a pomerne významného včelára, prečo nevychováva vo včelárskom remesle aj svojho syna, odvetil, že predsa nebude chovať hada na svojich prsiach.
Mnoho včelárov je naozaj vynikajúcich vo svojom remesle. Ovládajú postupy a „vychytávky“, o ktorých skoro nikto ani nechyruje. Žiaľ, fungujú mnohokrát ako „partizáni“, len nikomu nič nepovedať. Ako sa kamarát vyjadril, radšej si to odnesú do hrobu.
Partizáni
V diskusiách vídavať reakcie na nové a bežne prevratné včelárske postupy typu: „to je zlé, to je o ničom, ja to mám/ja to viem lepšie“. A nie som sám, čo verí, že to ten pán má či ovláda lepšie. Žiaľ, nevypáčite od neho vyjadrenie, ako by to lepšie vyzeralo. A tu sa seriózne nebavíme o detských naťahovačkách „viem, ale nepoviem“, skutočne to dotyčný včelár lepšie ovláda, ale neprezradí ako. Radšej nech poznatok zahynie. Ak má niekto know-how na nejaký konkrétny produkt, tak to chápem, že to neprezradí. Ale čo sa týka chovu včiel či napríklad boja s chorobami alebo klieštikom, no nech sa nehnevá… nové informácie sú prospešné všetkým. Čím má chovateľ zdravší chov, tým sú na tom lepšie aj okolití včelári – zdravý chov neohrozuje iných a prenáša sa kvalitná genetika aj k nim. Ak vám napadne, nech vydá knihu pod svojím menom či prispeje do nejakej knihy, nie ste prvý. Aj to sa stretáva s nepochopením a odmietnutím.
Výnimka, kde sa asi veľmi nemôžeme čudovať, ak je niekto skúpy na slovo, je pri know-how, napr. pri spracovaní a výrobe produktov. Ak niekto venoval stovky hodín vzdelávaniu a skúšaniu, zaplatil enormné sumy za kurzy, napr. na spracovanie produktov, tak to nechce len tak roznášať…
Čo je sa tomu čo čudovať, keď podobne negatívne je to aj s inými informáciami, ktoré sú ale pomerne známe. Taký plán na úľ, dotyčný človek ho má dobrý, ale nikde ho nezverejní, aj keď ho ďalší ľudia pýtajú opakovane. To, že má podobný plán xy iných ľudí, sa nerieši, aj tak ho nezverejní!
Výborný kladný príklad je Jaroslav Pásler, videá na youtube a plány, ktoré aktuálne zdieľa v časopise Dymák (2020) sú na nezaplatenie.
A ešte jeden neuveriteľný prístup, keď vám dotyčný pomerne ochotne radí, ale povie iba 90 – 95 % a kľúčový zbytok zámerne nie. Napr. – prednáška miestnej organizácie o tvorbe odložencov. Prednášajúci povie všetko možné aj nemožné, poviete si vau, ten je dobrý. Ale ten najjednoduchší postup, ktorý by väčšina skúsila, nespomenie, lebo by to nebodaj začali robiť. Tie ostatné postupy sotva niekto z prítomných využije.
Diskusie
V minulých rokoch boli veľmi preferované včelárske fóra, stránky, kde sa príspevky triedili do kategórií, reťazili do jednotlivých vlákien. Napr. medobranie, výroba dna, ako to robím ja a iné. Fóra sú polomŕtve, ale fungujú. Stále tam nájdete hromadu informácií a inšpirácií. Majú svoje pravidlá, napr. nemiešanie príspevkov. Ak je téma medobranie, tak sa tam nesmie riešiť spôsob zberu peľu, na to je iné vlákno. Žiadne urážanie, trolovanie, kto to mal problém akceptovať, bol vyhodený alebo nemohol prispievať a obťažovať iných. Pre serióznych včelárov pokladnica informácií bez dna.
Ľudia sa presunuli do včelárskych skupín na Facebook, pribudlo mnoho nových začínajúcich včelárov či záujemcov, ale aj stálych včelárov, ktorí fóra ani nenavštevovali. Nerozšírili sa len rady diskutujúcich, ale rozbujneli sa tu aj všetky už spomenuté zlé sprievodné javy dnešných časov sociálnych sietí. Skupiny majú tiež svoje pravidlá a adminov, ktorí sa snažia udržať v nich aký taký poriadok a odbornosť, aby každý v nich našiel zmysluplné príspevky, ktoré ho posunú ďalej. Aby sa každý mohol opýtať na niečo, na čo sa odpovede nedopátral inde a dostal fundovanú odpoveď. Je to ale bežne boj s veternými mlynmi. Admini/správcovia sú bežne osočovaní, nerešpektovaní, ignorovaní, je im dokonca aj vynadané. A to len preto, že si ľudia robia zo všetkého holubník. Nie, nie som správca žiadnej včelárskej skupiny, ale čo vídavam roky, je strašné.
Preto vás prosím, pamätajte:
Ak sa chcete niečo spýtať, najprv hľadajte.
Google, možnosť hľadania v skupine cez „lupu“, hľadať v iných skupinách. Lenivosť, žiaľ, často vyhráva, no ak niekoho na to upozorníte, stáva sa, že arogancia a drzosť nemávajú pri niektorých mieru.
Hlavná a asi jediná výhoda skupiny na Facebooku oproti starším fóram je v tom, že novinky sa zjavujú prakticky hneď, bez sledovania konkrétnych vlákien, ako to bolo/je na fórach.
Novinky sú „všehochuti“, t. j. aj veci, ktoré možno doteraz daného človeka ani nezaujímali či o nich nemal ani tušenia…
Mnohopočetné duplicitné príspevky túto výhodu zabíjajú.
Nemýľte si svoju plochu, svoju časovú os na Facebooku so skupinou
Snáď skoro každý sa poteší z peknej ideálne inšpiratívnej fotky včelnice, úľa, včiel. Ale v istej kvalite, nie, keď je to fotené snáď „kalkulačkou“, kde je problém rozoznať, čo na fotke je. Takáto fotografia je na nič.
A vec, na ktorej stále beží ohromný svár. Fotky by mali mať istú výpovednú hodnotu, ktorú vieme dodať aj opisom fotografie. Ak sa nahádže na jar postupne 60 fotiek, ako včely začali vyletovať z úľov, je to síce pekné, ale ostatným je to na figu, obťažujúci spam. Ak sa tam nepridá aspoň lokalita a dátum, kde sa začali napríklad jarné prelety, je to ostatným naozaj zbytočné. Dotyčný nech si takéto foto umiestni na vlastnú plochu a ak sa nájde niekto, kto povie, že „ale ja také foto na skupine chcem“, nech si pridá dotyčného na Facebooku medzi priateľov a nech sa kochajú navzájom na svojich profiloch a neobťažujú zbytok skupiny.
S urážkou alebo bez, ak vám niekto z priateľov hádže príspevky typu: 20 fotiek, ako jej dieťa, poviem to pejoratívne, žerie rožok na raňajky a na obed zase či dievča v puberte nahodí 40 fotiek spred zrkadla na wc v obchodnom dome len z dnešného popoludnia, tak takýchto ľudí asi prestanete sledovať. I oni majú isto svoje publikum, ale väčšinou to dopáli. Neobťažujte.
Ak sa niekto prihlási raz do týždňa na Facebook, že, aha, mám fotku (,„Aha, Anča, ja mám nožík!“) a následne tam viac nejde, len poškodzuje iných. Na to je vlastná časová os, kto to nechápe, asi by nemal mať prístup…
Žiaľ, krikľúňov je vždy najviac počuť.
Ak vám niekto podá základné informácie, hľadajte si o nich podrobnosti sami.
Jeden z dôvodov, prečo sa bežne nezapájam do diskusií. Podám informáciu, často holý fakt a objaví sa dotyčný, ktorý stoj čo stoj nesúhlasí a žiada zdroje. Ja mám teraz stráviť dve hodiny (už sa aj také stalo), aby som to dohľadal, kde všade som sa s tým stretol a následne mi dotyčný odpovie, že aj tak to tak nie je a bodka. Všetky fakty a zdroje sú mu ukradnuté. Tak pŕŕŕ, párkrát stačilo. Ak ho to zaujíma, nájde si to sám.
Ďalším je to, že ak podám krátku informáciu, som konfrontovaný s tým, že som nepovedal ešte to a ono. Ako prepáčte, ale toľko času nemám. Hovorí sa, že ak sa povie A, malo by sa povedať aj B. Ale vo včelárstve s tým súvisí aj C, D a pomaly prejdete celú abecedu. Často sú to témy nie na pár riadkov, ale na dve hodiny rozprávania.
Rešpektujte iné názory.
Točili so mnou popularizačné video, bavili sme sa o preletáku. „Povedz niečo na 3 min.“ Čo už len môžem stihnúť za 3 minúty? Bolo z toho asi 5 minút, aj tak som všetko nestihol. Následne prišli ohlasy divákov, „nepovedali ste nič o kŕmení, nepovedali ste…“. No nepovedal, bolo to popularizačné video, už o tom svedčí aj dĺžka, zdroj, celá téma príspevku. Náučné by bolo dlhšie.
Takto sa ale točia príspevky do médií, povedzte niečo na 2 – 3 minúty.
Naučte sa prijímať oprávnenú kritiku.
Ak napríklad nahodíte fotku vašej včelnice, počítajte s tým, že sa môže objaviť vlna kritiky. Časť môže byť oprávnená, časť len subjektívna, no je na vás, aby ste sa z nej poučili a „neježili sa“ pre ňu. Poviem vám k tomu bájku:
Vrana sa vrhne zo skaly, strmhlav padá a padá a tesne nad zemou vzlietne. To sa opakuje viackrát, čo sleduje aj medveď. Ten sa pýta: „Čo to robíš?“ „Frajerujem.“ „A môžem frajerovať s tebou?“ „Keď chceš.“ Tak medveď skočí. Nad zemou sa jej pýta: „A čo teraz?“ „Vzlietni.“ „Ale ja nemám krídla!“ „Tak načo potom frajeruješ?“
Poučenie pre vás, nehádžte nič na net, ak neviete prijať kritiku.
A čo je dôležité, je pravdepodobné, že sa objaví hromada neoprávnenej kritiky, trolingu, urážok a všeličoho negatívneho. S tým musíte rátať vopred.
Koľko rokov včeláriš?
To je asi jedna z najčastejších a dovolím si povedať najstupídnejších otázok. Úplne obdobná otázka je: „Koľko rokov máš vodičský preukaz?“ Môže odpoveď na túto otázku mať nejakú zmysluplnú výpovednú hodnotu? Dozviete sa, aký je to dobrý vodič či koľko má skúseností? Mama má 30 rokov vodičák, 30 rokov neriadila auto, nevie ho už ani naštartovať. Má ale 30 rokov vodičák…
Za pár rokov môže byť z absolútneho neznalca expert včelár. Môže, nemusí, súvisia s tým pochopiteľne rôzne podmienky a predpoklady, aj inteligenčné, samozrejme. Niekto včelári (skôr pri ňom žijú včely) 30 rokov a skoro nič nevie, o takých viem ojojój koľkých. Ale rečí majú ako koza b…, frajerina nemá strop.
Nevčelári 30 rokov, včelári 1 rok. A ďalších 29 rokov ten jeden rok opakuje.
Na druhej strane sa tu objavujú „včelári“, ktorí majú 2 – 3 včelstvá sotva 2 roky, aj to v ideálnych podmienkach. Niekde sa niečo kedysi dočítali a budú sa na nete zastrájať silou-mocou, že oni majú pravdu, je to tak, ako povedali, inak to byť predsa ani nemôže. Sebakritika neexistuje. Starší skúsení včelári z toho „chytajú infarkty“. Aj kvôli tomu vznikol nový pojem, prakticky nadávka – internetoví včelári.
Dôsledky negatívneho správania sa v skupinách
Mnoho ochotných a vzdelaných včelárov prestáva radiť, zapájať sa.
- Odpovedať minimálne 50-krát na tú istú otázku v roku, no nehnevajte sa, nie.
- Troling a častokrát cielené útoky od iných vyhnali nie jedného top „radcu“ zo skupiny.
- Ak je v skupine hromada spamu (40. bezmenná fotografia včiel na letáči), mnohí prestávajú skupinu sledovať. Vyhnúť sa týmto príspevkom nedá, to nie je fórum.
- Kto má čo povedať k téme, kto má mnoho skúseností a znalostí, ten včeláreniu venuje hromadu času a NEMÁ čas na nezmysly. Prihlási sa na Facebook, pozrie, čo je nové v skupine – čo je tam zaujímavé a inšpiratívne, či má kde rýchlo poradiť. Ak sa ale objavujú dané negatíva, povie si, choďte niekam a končí. („Ako svet stráca básnikov.“)
- Skúste sa zamyslieť, prečo tam nechodievajú radiť veľkovčelári.
Byť pripravený je veľká časť úspechu, vedieť, čo vás môže čakať, je kľúčové, nenechajte sa odradiť.
Si vis pacem, para bellum. (Ak chceš mier, buď pripravený na boj.)
A hlavne, správajte sa, ako sa patrí, nie, aký je trend, nech sme neustále bratmi.
