Dovolím si tvrdiť, že absolútne najťažšie na včelárení je odhadnúť znášky. Pritom je to gro včelárenia, bez kvalitných znášok sa nedá úspešne včeláriť.
Čo mám na mysli pod pojmom znáška? Prečo absencia, snáď včely hladujú? Čo všetko je za tým? Vedeli ste, že ešte aj politika EÚ to zhoršuje? Ale aj bežní občania či ľudská chamtivosť. Aké je riešenie, čo všetko môžete urobiť aj vy? Okrem iného vytvárajme ostrovčeky biodiverzity! Čo to ale je? Čo môžu urobiť včelári? Ste si vedomí toho, že aj včely by ste mali umiestňovať podľa znášok? Aké sú pomôcky na odhad znášok? Aká je naša skúsenosť so zlepšovaním pastevných podmienok? Pustili sme sa totiž do väčšej plochy…
Problémov včelárstva je ale viacero.
Znáška
Ak sa niekto stratil hneď v úvode, asi je na mieste vysvetliť si základné pojmy. Znáška = „obdobie, keď včely znášajú do úľa“, väčšinou sa tým myslí med, ale reč môže byť aj o peľovej znáške. Samozrejme, nenosia samotný med, ale len sladinu (nektár), ktorú následne v med pretvoria. Viac o tom je v tomto článku. Je zaujímavé, koľko ľudí si stále myslí, že med „vyrába“ včelár 🙂
Ide o obdobie , „keď príroda dáva“, keď je možnosť „paše“ = znášky, keď majú včely, čo „znášať“ = zbierať, nosiť. Je jasné, že v zime nemajú čo priniesť, keďže príroda oddychuje. Prvý prínos peľu sa môže objaviť už v januári z liesky (ak by bol obzvlášť teplý), posledný prínos orientačne v septembri/októbri (napr. brečtan). Ide o slabé znášky (hovorí sa im aj podnecujúce), obdobie, keď sa objavujú (resp. môžu objavovať) znášky väčšie, sa označuje aj ako sezóna. Počas sezóny by mali včely mať aspoň dve poriadne znášky – počas nich okrem samotného silného rozvoja včelstiev včely prinesú med „navyše“ – pre včelára a niekoľko podnecujúcich znášok – iba pre včely. Ideál je päť silných znášok, realita na polovici územia SK je jedna silná znáška (obvykle jarná), ak vôbec pre počasie nastane.
Príklad z Májinho údolí: 2021 – 25 znáškových dní, 2022 – 36 znáškových dní, viac ako polovica znáškového obdobia býva bez znášok.
Samotná sezóna u nás začína väčšinou aprílom a beží približne do augusta. Pozor, to, že rastliny kvitnú, ešte vôbec nemusí znamenať, že aj beží znáška. Musí sa zhodnúť naozaj mnoho faktorov, aby rastliny „zamedovali“, aby mali nektár a ideálne čo najviac. Niektoré rastliny chcú teplé noci, niektoré chladné. Niektoré chcú dennú teplotu takú, iné onakú. Niektoré zvládnu aj jemný dážď, niektorým dážď hneď vypláchne nektár z kvetov. Niektorým prekážajú vetry od Uralu, iným zase už len trošku silnejšie slnko. Niektoré medujú iba ráno (napr. pohánka), niektoré poobede. Silné slnko vysušuje nektár, vietor vysušuje nektár, nízka vlhkosť vysušuje nektár a dalo by sa pokračovať. Je veľmi ťažké odhadnúť, kedy bude bežať znáška.
24. 5. 2021 nebol ničím zvláštny deň a veľká znáška bežala v Česku, Rakúsku, Nemecku… nebola ale ani žiadna výrazná teplota.
Jedno je ale isté, to najhoršie, čo spôsobuje absenciu znášok, je v prvom rade sucho a v druhom neexistencia kvetov. O medovicovej znáške je reč v tomto článku.
Ak je sucho, rastliny dostatočne nenarastú alebo dokonca vôbec nezídu. Aj keď narastú, ak nemajú vlahu, nemôžu vydať nektár = včely nemajú znášku. Dlhodobé horúčavy, aké bývajú posledné roky (a s nimi ruka v ruke ide sucho), sú preto pre včely likvidačné. Kedysi boli tropické dni v roku 2 – 3, posledné roky je to cez 40 dní. Čo s tým? Viac sa tomu venujeme v tomto článku.
Neexistencia kvetov
Žiaľ, politika EÚ a všetky doterajšie sebecké vlády SK boli nastavené len tak, aby sa tu nič nepestovalo a len dovážalo. Očividne najviac sa oplatí mulčovať a nesadiť – mulčovaním sa ale vytratilo asi 60 % biotopu, ostávajú trávy a miznú kvitnúce byliny = vznikajú zelené púšte.
Je veľkým prekvapením, že mnoho ľudí nemá ani tušenia, aké vysoké dotácie dostávajú poľnohospodári v iných krajinách EÚ. Áno, väčšina ide od štátu, kde pôsobia. Nie je nič ojedinelé, že im preplatia aj 95 % nákladov (áno, sú v tom aj platy a iné, ako u nás), čiže z toho, čo vyprodukujú/predajú, majú skoro čistý zisk. U nás takmer nič nedostanete, a náklady sú úplne alebo skoro úplne na vás, čiže je to presne opačne. O šialenej byrokracii ani nehovorím. Naši občania tak pracujú v zahraničí a my sa pozeráme na trávnaté plochy. A aj to, čo ešte tu existuje, krachuje, lebo je veľmi ľahké podliezť cenu zahraničnému producentovi. Poviem iba príklad (je vymyslený, na hrane): Náklady na 1 l mlieka sú 40 centov. U nás dostanú dotáciu 2 centy, predaj za 38 centov len pokryje náklady (všade sa šetrí, platy úbohé). Na „Západe“ 38 centov preplatia, ak by ho predali za 2 centy, pokryjú náklady. Stačí ho tu doviesť a sú v luxusnom zisku, a naši nedokážu ísť tak s cenou dole. Dotácie deformujú trh.
Spomínam to, lebo som už videl kvantum nadávok na poľnohospodárov, že sa neustále na niečo vyhovárajú – raz im je zima, inokedy horúco, potom veľa dažďa, potom sucho, všetko majú u nás drahé a sú doslova nenažraní. Printscreeny tu radšej ani nedávam a sám si snažím nahovoriť, že je to iba neinformovanosťou ľudu. To je proste poľnohospodárstvo… pre nič za nič neexituje život iba na zemi, na tundre ani na púšti nie sú obilnice, ani u nás sa v zime nesadí.
Kedysi po zbere obilia zakvitol na strniskách čistec, rastlinka, ktorá dávala druhú hlavnú znášku. Pre herbicídy rastlinka už skoro neexistuje, dokonca dnes už o nej málokto vie. Rovnako po poliach nekvitnú ani iné rastliny, buriny sú zlikvidované totálnymi herbicídmi. Časy, keď včely našli pašu aj tam, sú dávno preč. Po úrode ostáva podmietka a holá zem.
Veľmi sa zúžil rozsah druhov/sortiment nektárodajných rastlín, ktoré sa v poľnohospodárstve sadia. Niektoré sa už nesadia vôbec, niektoré veľmi ojedinele – napr. pohánka. Dominujú nekvitnúce rastliny, hlavne kukurica (kde sa objavujú nejasné úmrtia včelstiev – podozrenie na GMO).
Ľudia prestali sadiť, málokto už má čo i len nejakú záhradku. To platí aj o ovocných sadoch, a nielen o nich. Ľudia sadili ovocné stromy aj po okrajoch lesov, lúk, na pomedziach polí – len tak, pre zver, prírodu, okoloidúcich. Dnes to je to raritný jav. Už ani včelári nechcú sadiť (česť výnimkám). Slovenské lipové medy, ktoré povyhrávali súťaže, pochádzajú z líp, ktorých vek je niekoľko sto rokov (sú asi na 2 miestach na SK). Ďalšie tak početné lipy neexistujú, a aj keď sa vysadia, čomu sme napomohli aj my (pozrite), bude to pre ďalšie generácie. To by sa ale tie lipy museli dožiť aj vyššieho veku, na mnohých miestach (dediny, mestá) totižto vyrúbali staré lipy s odôvodnením ich nebezpečenstva v prípade búrky a kvalitné drahé drevo sa potichučky predalo s € do vlastného vrecka. Dokonca aj z lesov sa predávalo „papierovo“ ako palivové. Na juhu vyrezali celé agátové lesy, kde každoročná vzniknutá ujma včelárom na mede má niekoľkonásobnú hodnotu ako za drevo, ktoré dotyčný utŕžil. V SP okrese vyrúbali lužný les v chránenej oblasti len preto, že bol ľahko dostupný z hlavného ťahu, a behom sucha ho vyťažili pomaly z noci do rána (krásny zisk). Nelegálne, ale ako to u nás býva, dodatočne „zázračne“ sa to zlegalizovalo. A isto by ste vedeli pokračovať…
Ľudia mávajú len sterilné trávniky, bez kvetov. Po mestách sa kosí len čo rastliny zakvitnú – a pritom by to šlo riešiť striedavým či mozaikovým kosením, pokosí sa len časť, a keď znova narastie, pokosí sa druhá. V Prešove napríklad kosia v najväčších horúčavách, aby slnko vypálilo novú trávu, a nemuseli tak skoro kosiť. Sú z toho hotové púšte.
V lesoch doslova zmizli porasty malín a černíc. Včelári kočovali za malinou aj do tatranských oblastí (napr. Tóma spomína znášky 50 kg len z kvitnutia malín), lenže pred dávnymi rokmi. Aktuálne malinové znášky nestoja za reč alebo im tam včely dokonca až hladujú.
Ak poľnohospodári niečo sadia, čo by malo byť nektárodajné, ešte to tak nemusí byť. Geneticky modifikované rastliny, napríklad slnečnica na biopalivá bežne nedáva žiaden nektár či repka, ktorá doslova odpudzuje včely, nie je už taká neobvyklá.
Objavili sa zákony v EÚ, že poľnohospodári majú sadiť nektárodajné pásy rastlín na napr. 4 % pôdy (vo Fr., ide to podľa krajiny). U nás je to dobrovoľné, bez zvýhodnenia, a preto to poľnohospodári obvykle odmietajú. Ani to nie je dobrým riešením, lebo ide o pásy na okraji polí, nie ucelené plochy. Tie pásy dostávajú zásahy postrekmi aplikovanými na polia (presne sa to aplikovať nedá, fúka + zaprší a vode nerozkážete). Zároveň to bežne vysadia tak, že to kvitne na jeseň, keď včely už nesmú mať silné znášky a potrebujú kľud, inak sa rozplodujú, zimné včely opotrebujú a neprežijú zimu alebo len veľmi biedne. Čiže nakoniec viac škody ako pomoci. Vôbec sa nedoriešili „detaily“, kedy sa to má sadiť a ako (v celkoch).
Riešenie
Sadiť, sadiť, sadiť a bojovať so suchom.
Problematikou absencie kvetov sme sa zaoberali aj vo videu – mesto vhodné pre včely. (Video bolo ale točené aj v časovej tiesni (+ zlá technika a počasie), tak prižmúrte, prosím, oko.)
Sadenie stromov asi ani nemusím spomínať, to je snáď všetkým jasné a úplne najlepšie riešenie – no z dlhodobého hľadiska, na výsledok si treba počkať a medzitým viete konať aj inak. Ak stromy, tak ideálne také, ktoré kvitnú v období, keď na okolí máločo kvitne a niet poriadnej znášky, najčastejšie to býva v lete. Nemusí ísť o stromy, ktoré dávajú silné znášky (nielen nektáru ale aj peľu), stačí len trochu, ale v čase paberkovania (to znamená, keď je máločo dostupné, je toho málo a všade je nedostatok – včely sa len motajú a máločo prinesú) to dokáže narobiť zázraky (podnecujúcu znášku). Napríklad pagaštan,…
Najúčinnejšie (s okamžitým, ale dočasným účinkom) by bolo vysadiť čo najväčšie plochy nektárodajnými rastlinami. Na to ale potrebujete veľkú výmeru pôdy. Minimálne zopár árov, ideálne ale niekoľko hektárov. Ak ju vlastníte alebo ste ju prenajali, ale doteraz ste ju neobrábali, môže to byť problém – a to, že k jej užívaniu vás jednoducho nepustia. Viac sa tomu venujeme (aj riešeniu) v článku: Ako sa (ne)dostať k vlastnej pôde. Touto cestou sa pravdepodobne pustia iba včelári.
Pri väčších plochách viete vysadiť facéliu (treba ju ale vystriedať po 2 – 3 rokoch), komonicu bielu či lekársku (sú aj dvojročné varianty), vičenec (môže ostať 7 rokov), ďatelinu bielu a ďalšie…
Pri menších plochách budú účinnejšie zmesi, buď už spomenutého, alebo lúčnych kvetov – kde tá pestrosť môže byť naozaj veľká (10 či 20 druhov), ktoré kvitnú a medujú v rôznom čase.
Taká stredná cesta je vysadiť včelárske kry, niektoré narastú do 1 metra, niektoré do niekoľkých metrov, niektoré žijú len pár rokov, niektoré mnoho rokov ako stromy. Jedny narastú za 3 – 4 roky, iným to potrvá. Môžu vyplniť priestor okolo stromov, nahradiť ploty, ohraničiť pozemky. V suchu sa dokonale osvedčil hloh a hlohyňa, krásne rastú.
Ďalšou možnosťou je vysadiť rôzne byliny, ideálne trvalky, aby ste nemali stále veľa práce. Krásne sa osvedčili napríklad astry.
Viete použiť aj ťahavé rastliny, napríklad pavinič a brečtan, na brečtane, ktorý kvitne na jeseň, môže byť hukot ako na letisku, ak sa pekne rozrastie.
Kombináciou týchto možností viete vyplniť aj obmedzený priestor, a to nielen na pôde, ale aj smerom hore. Ťahavky po stromoch, plotoch, stavbách, pod stromy, kríky a pred ne trvalky, hotová ďžungľa. Vytvárajme ostrovčeky biodiverzity.
Aby ste mali ešte menej práce, viete vytvoriť „nemecké kopy“ a „dažďové záhrady“.
Akú majú (teoretickú!) mednatosť (čiže koľko medu by teoreticky mohlo byť z 1 ha) jednotlivé rastliny a aké včelárske rastliny poznáme, si viete pozrieť na wikipédii, je tam vynikajúci zoznam.
Kočovka
Včelári vedia z časti vyriešiť problém aj tak, že presunú dočasne včelstvá na miesto, kde prebieha znáška. Viac sa tomu venujeme tu.
Trvalé stanovište
Nie je ale nič lepšie, ak sú včely stále na jednom mieste (trvalé stanovište) a majú pritom dostatočné znášky. Nájsť také miesto je alfou a omegou úspešného včelárenia a dovolím si tvrdiť, že niečím, čo je na včelárení úplne najťažšie a málokto to reálne zvláda. Pomôcť s tým vie aspoň trochu Atlas lesnej včelej pastvy. Je asi na 85 % až 90 % presný, čo je paráda. Dostal som radu, že orientovať sa treba obzvlášť na javory a následne až na ďalšie. Kedy a čo vo vašej oblasti kvitne, si viete pozrieť aspoň spätne za minulé roky na hlásnej službe.
Nič ale nenahradí reálny fyzický prieskum terénu v rádiuse aspoň do 3 km. Veľmi dôležitá je skutočná skladba lesa, ak sa na to pozrie lesník (a ideálne zároveň včelár), vie hneď, aké znášky sa dajú teoreticky očakávať. Laik sa pozrie… a, aha, stromy. Preto je dobré pri zakladaní nových stanovíšť umiestniť tam najprv zo 3 úle, ideálne s úľovou váhou, aby sa vyskúšalo, či je to dobré miesto.
Ideálne je, aby na okolí bolo čo najmenej včelárov (presnejšie včelstiev), to si viete pozrieť orientačne na Mape včelstiev a stanovíšť SR. Nie je to rozhodne presné, donedávna tam boli veľmi mylné údaje, ale pomôže to. Obzvlášť viete nájsť katastre, kde zjavne niet žiadneho včelára. Áno, mapa neukazuje presné lokalizácie, len počty v rámci jednotlivých katastrov.
Pri veľkej výmere nektárodajných rastlín môžu byť obrovské množstvá včelstiev pri sebe a na hojnosti neubudne, len aby stíhali (samozrejme, sa myslí, že beží dobrá znáška), čiže z tohto pohľadu sa ani kočovníkov netreba báť. Mimo obdobia kvitnutia tejto veľkej výmery rastlín, to je už iná káva, včely môžu trpieť hladom. Ak sú znášky trvalo biedne v danom katastri, každé ďalšie včelstvo a ďalší včelár je skôr na škodu. Príklad: Kamarát mal v istej obci 5 včelstiev (nik iný tam nebol) a mal na okolité pomery pravidelne „hromadu medu“. Stúpol teda na počet 20 včelstiev a citujem ho: „Koľko som mal medu dokopy z 5, toľko mám teraz medu dokopy z 20.“ Roboty stúplo, nákladov stúplo, medu má rovnako. Včely, zdá sa, sa uživia, ale pri ešte vyššom počte už by mohol nastať problém.
Naše skúsenosť so sadením
V 2022 sme skúsili vysadiť asi 0,5 ha facélie, žiaľ, pre sucho z nej nič nebolo. Facélia síce narástla, ale nemedovala. Zároveň na jeseň sme zorali cca ďalšie 3 ha. Ako sme k nim prišli, spomíname v článku: Ako sa (ne)dostať k vlastnej pôde. Terén je, žiaľ, veľmi členitý, nerovný aj svahovitý, dokonca sa nedalo ho ani úplne celý poorať. Jediná výhoda je, že je na spodnej časti údolia, dolná časť kopcov – ak už nebude vlaha tam, tak už asi nikde. Samotné pooranie nás stálo 800 €. Prvá orba je totiž najzložitejšia – predtým tam bol trvalo trávnatý porast (skratka TTP) a v čase orby nebolo ani top počasie. A to bola ešte „zvýhodnená cena“ + bol dokonca problém nájsť niekoho, kto by vôbec prišiel orať. Prehovorili sme na to isté družstvo z obce N.O. Foto pribudne v budúcnosti…
Padla otázka, vraj prečo sme vôbec orali. Lebo nevieme, či to nebudeme sadiť ručne, nakoľko možno nenájdeme toho, čo by prišiel so sejačkou. Problém bol vôbec nájsť niekoho, kto by šiel orať – v takom stave je poľnohospodárstvo na severovýchode Slovenska. Nejaký no till systém (bezorebné hospodárstvo, No-drill sejačka…) je neznámy pojem, absolútna rozprávka, sci-fi pre túto oblasť.
Aké je pokračovanie? No je práve zima, uvidíme na jar …
