Čo to vlastne je adopcia úľa? Ako začali adopcie úľov u nás? Ako to prebiehalo? Čo sa stalo s projektom Adoptuj si úľ? Bolo to výhodné pre včelára? Majú adopcie zmysel? Prišiel čas ponúknuť nové adopcie u nás? Aké sú podmienky?
Isto ste postrehli, že dnes si už môžete „adoptovať“ snáď čokoľvek. Sliepky, za čo dostanete vajíčka a môžete sa prísť pozrieť na chov, zviera v zoo, za čo dostanete na chodníku dlaždicu so svojím menom a nejaké foto. Dokonca ovocný strom, za čo dostanete nejakú úrodu. O čom je ale adopcia úľa?
Adopcie úľov
V roku 2017 sme sa zapojili do projektu Adoptuj úľ. Boli sme na počiatku projektu, asi tretí zapojení včelári v poradí, postupne potom pribúdali ďalší. Viac o projekte a vecí s tým súvisiacich sa dočítate v druhej polovici článku.
Ako to prebiehalo? Adopcovia od nás dostali zásielky medu vo „vyšperkovaných“ debničkách s nejakým prekvapením (darčekom).
Založili sme nové včelstvá, čiže nové včelie rodiny, ktoré sme umiestnili do nových úľov.
Úle sme označili názvom, menom aký si adopca zvolil.
Adopca dostal fotografiu svojho adoptovaného úľa. Zároveň sme odosielali (aj zverejnili na FB) hromadné (spoločné) fotky ďalších adoptovaných úľov.
Adopcovia mali možnosť prísť si pozrieť svoj úľ, dostali ochranné pomôcky, šli sme ,,do včiel“, čiže otvorili úľ a podľa pokynov sa mohli v úli ,,pohrabať“, získať svoju prvú priamu skúsenosť so včelami.
Bola to jedna veľká exkurzia, s excelentnou prednáškou a radami ako začať včeláriť.
Ak mali záujem, pobehali sme s nimi aj ďalšie stanovištia na okolí, kde sme mali včely a videli krásy našej prírody, ,,Východniarskej klasiky“, Ondavskej vrchoviny.
Predĺžené adopcie
U časti adopcov sa objavil záujem pokračovať vo výhodách adopcie a teda predĺžiť adopcie aj na ďalší rok. A nielen to, z roka na rok záujem pretrváva. 🙂
Pochopiteľne sa tam zištné výhody už prejavujú oveľa viac, nakoľko samotný nový úľ je už založený.
Zároveň sú prví, ktorí sa dostávajú k našim medom, majú prioritu. Nakoľko naša produkcia medu je výrazne obmedzená a malá, mnoho záujemcov sa k niektorým našim medov ani nevie dostať. Obzvlášť k veľkým fľašiam, nakoľko idú najprv adopcom a potom na osobný dober. Poštou ich cez sezónu ani nezasielame. Ponuku medov zverejňujeme na internete až po sezóne, teda z tých, ktoré ostali.
Adopcovia sú aj behom roka informovaní o novinkách u nás, na včelnici a o veciach či produktoch, ktoré chystáme.
Zásielky medov a produktov zasielame na konci sezóny v polystyrénovom boxe (tvrdený polystyrén), ktorý nám následne zasielajú, vracajú obyčajnou poštou naspäť. Ešte sa nestalo, aby sa v tom med rozbil, sú na to ideálne. 🙂 Boxy môžeme takto využiť ďalší rok opäť, je to to najlepšie zero waste (bezodpadové) riešenie. Platiť zakaždým za debničky, ktoré adopcovia nepotrebujú, nemá zmysel. Zároveň nám v boxoch zasielajú naspäť prázdne fľaše od medu z minulého roku, ak ich majú len vyhodiť alebo ich nepotrebujú. Áno, už to potom nie je tak krásne zabalené, ide ale o obsah, nie formu na prepravu.
Aktuálna ponuka adopcie
Opakovane sa nás pýtali, či nebude znovu možnosť nových adopcií u nás. Donedávna nebola. Aktuálne sa ale chystáme založiť nové včelstvá, rozšíriť počty rodín, nahradiť zopár výpadkov, úle sú už dokonca objednané. Pre nové adopcie je teda vhodná pôda, ideálny čas.
Ponuka je podobná, ako to bývalo v minulosti.
Novozaložený úľ označíme názvom, menom podľa vášho uváženia.
Zašleme fotografiu novozaloženého úľa (na konci sezóny).
Na konci sezóny vám zašleme zásielku:
- 10 pohárov (0,5 kg) medu z palety medov z celej sezóny = 5 kg medu
- produkty podľa vlastného výberu do 30 €
- celé to pocestuje v drevenej debničke alebo polystyrénovom boxe (pri ktorom dostanete zľavu a zasielate ho potom späť)
Príspevok na celú adopciu je 179 €. Zásielka ide v polystyrénovom boxe (Box nám zasielate naspäť na vlastné náklady ako balík na poštu, vyjde vás to cca 3,9 €). Ak si prajete zásielku v drevenej debničke (nič nevraciate), doplácate 10 €.
Musím pripomenúť, že to nie je ani zďaleka suma, ktorá pokryje náklady na nový úľ. Na včelárenie sú náklady celkovo obrovské.
Adopcovia k nám chodievali aj na návštevu, resp. k svojmu adoptovanému úľu, ak mali záujem (pozrite koniec článku). S návštevami naďalej už nerátame, máme toľko činností (a neustále pribúdajú), že absolútne nestíhame, nevidíme to v tomto smere optimisticky. Ak by ale niekto veľmi, veľmi trval na návšteve, mohli by sme skúsiť, či sa nepošťastí nájsť si chvíľu (nesľubujeme), ale už za istý doplatok, ovšem rozhodne nie do polovice júla, vtedy beží rojová nálada.
Adoptuj si úľ
Cieľom bolo zvýšiť počet včelstiev na Slovensku a dopriať tak včelám čestný príbytok. Zároveň malo ísť o podporu včelárom, ktorí sa rozbiehali či zvyšovali počty včelstiev, aby im to šlo rýchlejšie a prepojiť včelárov s ľuďmi, čo sa naozaj zaujímajú o včely, včelárstvo. Adopcami, teda zákazníkmi, ktorí majú seriózny záujem o kvalitný med, nie bežne dostupné „pamflety“.
Podmienkou bolo zabezpečiť nové úle a vytvoriť nové včelstvá. Žiaľ, údajne dvaja včelári podmienky obišli a projekt asi aj preto skončil. Druhým hlavným dôvodom bolo vykradnutie myšlienky a tohto nápadu inými, do iného projektu, na nekalé účely obohatenia sa. Ale ani práca, kontakt s potencionálnymi záujemcami o adopciu nebol ideálny, ako padlo vyjadrenie, „miestami to bolo ako žuť sklo“.
Tým, že sme zverejnili naše zapojenie do projektu, ozvalo sa nám možno aj 10 potencionálnych záujemcov o adopciu. Adopcie sa riešili cez projekt, odkázali sme ich tam, ale vysvetlili sme im podmienky a okolnosti adopcií, nakoľko sa pýtali nás. VŽDY padla otázka „Čo z toho budem mať?“ a zaznelo aj „To radšej dám peniaze na charitu.“. Všetci chceli len ZÍSKAŤ, hľadali cestičky, ako k sebe nahrabať, nepochopili už na začiatku, že cieľom bolo DAŤ. Áno, zároveň by aj získali, ale hľadali niečo podobné, ako je super lacná akcia niekde v supermarkete.
Cena času včelára v hlavnej sezóne má cenu zlata
Veľmi negatívne ohlasy sa objavili aj od niektorých včelárov. Nepochopenie projektu či závisť bolo ústredným motívom. Dovolím si povedať, že to bolo obzvlášť prepojené, nakoľko závidieť mohli len vtedy, ak sa dosť nezamysleli. V cene bolo zahrnuté poštovné, keď sme sa zapojili my, zasielalo sa to na 2x, muselo to ísť ako krehké = veľmi draho. K tomu ešte parádne debničky a samotný med. Áno, ak niekto zo včelárov predával med pod cenu, nič iné si nevšímal, nerozmýšľal, iba závidel.
S adopcami bolo potrebné čo najviac komunikovať, nimi adoptovaný úľ označiť nimi vybraným menom, názvom, čiže vytvoriť nejakú tabuľku a napokon úľ nafotiť a foto im dodať. To všetko chcelo ČAS. Adopcovia sa mohli zastaviť na návštevu. Samozrejme, počas sezóny, keď je pri včelách najviac práce a každá minúta je extrémne drahá. Pochopiteľne v pekný deň, aby sa dalo ísť „do včiel“. Dohodnúť návštevu, čakať (idú prvýkrát do daných končín, aj meškajú) a kvalitne sa im povenovať, veď je to radosť, že idú :). Zabralo to prakticky tú časť dňa, kedy by sa dalo pracovať so včelami, čiže z pohľadu práce (a ekonomiky) odpálený deň. Ak ešte ďalšie dni nebodaj pršalo, včelári to poznajú, ide vás potom trafiť. Na toto už ale tí „neprajníci či závistlivci“ nepozerali, to už neriešili.
Cena času včelára v hlavnej sezóne má cenu zlata. Ak niečo včelár nestihne urobiť včas, keď je to nutné, celý úžitok klesá či dokonca to môže ísť do mínusu. A keď má z toho fungovať po zvyšok roka…
Oplatiť sa to mohlo akurát tak začínajúcim včelárom, resp. tým, ktorí mali čas nazvyš. Keď sme sa zapojili my, suma bola nižšia (neskôr ju trošku zvýšili), ak by sa odpočítali náklady a med, na nový úľ sa zvyšovalo minimálne. Ak by sme vzali do úvahy, koľko času to vyžadovalo (čas sú peniaze), tak na nový úľ sa ani nezvyšovalo.
Tým všetkým chcem povedať, že z ekonomického hľadiska to nebol žiadny raj, ako si predstavovali mnohí neprajníci. O tom ani projekt nebol. A teoretickí záujemcovia o adopciu, ktorí na tom chceli len „naryžovať“ (len získať)… Akurát človeka poriadne vytáčali.
My sme mali niekoľko návštev a ľutovali sme, že ich neprišlo ešte viac. Boli to krásne zážitky, prišli naozaj zaujímaví ľudia, ktorí sa úprimne a živo zaujímali o včely, včelárstvo a veci s tým spojené.
Ak máte teda záujem o adopciu, kontaktujte nás. 🙂
Aj také boli spätné väzby po návšteve u nás
Návšteva vo vašej včelnici bola veľkým zážitkom ako pre mňa tak aj pre naše deti!
Trpezlivosť s akou ste nám postupne všetko ukázali a vysvetlili bolo iba ukážkou toho s akou láskou sa o včielky staráte a dávate im iba to najlepšie čo potrebujú.
Váš med už pravidelne používame a je výborný. Vďaka propolisu ma choroby obchádzajú! Želáme Vám a vaším včielkam pevné zdravie a veľa veľa medu! 🍯😀
Mimochodom na váš med nemám alergické reakcie čo znamená že je z čistého prostredia bez chémie👍
Martin
Keď som niekedy v televízii videla včelárov oblečených v tých ich „skafandroch“, symbolizovali pre mňa akési tajomstvo, celá tá činnosť okolo včiel je akási záhadná. A veľmi som si priala aspoň raz v živote si natiahnuť na hlavu tú kuklu so sieťkou, nazrieť do úľa a vidieť, čo vidia oni, pozorovať včely pri práci. Samozrejme, bála som sa, ani ja nemám rada pichnutie hmyzom. Ale keď sa naskytla príležitosť pomôcť včelárom aspoň finančne, neváhala som. Netušila som, čo z toho bude, ale napodiv, stalo sa to, v čo som takmer ani nedúfala – dostali sme s dcérou príležitosť navštíviť včelára Matúša Šurina a jeho včely.
Bola to pre mňa úplne mimoriadna udalosť, na ktorú nikdy nezabudnem, a odporúčam to zažiť určite každému.
Zobral nás na niekoľko miest v okolí Vyšnej Olšavy, kde má rozložené úle. Áno, dostali sme svoje „skafandre“! a na ruky hrubé rukavice. Matúš bol taký galantný, že sa tváril, že mu pomáhame. Dymákom sme vyrábali dym, vyťahovali sme rámiky z úľov a tvárili sme sa, že kontrolujeme zdravý vývoj včiel.
Samozrejme, že pri našom grambľavom narábaní s rámikmi bol Matúš neustále v strehu, bleskovo vždy skontroloval odborným okom stav včelstva, upozornil nás na zaujímavosti a bez váhania zodpovedal naše otázky. Dúfam, že aj včielky prežili v zdraví náš záujem, naše pózovanie s rámikmi (fotky musia byť!). Ak budete mať šťastie, uvidíte aj kráľovnú, aj keď je to ťažké, pretože na rozdiel od iných kráľovien sa až tak veľmi nelíši odevom, neustále kmitá, prelieza z jednej strany stienky na druhú a pracuje a pracuje…
A potom, keď prídete domov, a pozriete si fotky, zistíte, že na tejto máte nafotený plást plný medu, a na tej druhej, aha!, práve vyliezajú novorodené včielky z komôrok! A ak ste šikovní, nájdete možno aj tú kráľovnú – včelári si ju značia.
Navyše sme dvakrát dostali zásielku medu z „nášho“ podporeného úľa. Človek sa potom cíti hrdo, že má „vlastný“ úľ.
Matúš Šurin nám venoval niekoľko hodín svojho života a sme mu za to veľmi vďačné. Postaral sa nám o nezabudnuteľný zážitok a utvrdil nás v tom, že práca včelárov je nielen krásna, ale predovšetkým nesmierne dôležitá.
On a jemu podobní si zaslúžia našu podporu – materiálnu, ale aj morálnu.
Katarína Godárová
