Natrafili ste niekde na roj? Vyrojili sa vám nebodaj včely niekde na záhradu, balkón či dokonca na auto? Máte vyrojené včelstvo doslova v chate, dome? Alebo ste ich len našli niekde na strome, plote a neviete čo s nimi? Máte to snáď niekde hlásiť, chcete im nejako pomôcť? Ako sa chytá taký roj? Poradíme, nasmerujeme vás.
Prečo sa včely vôbec roja?
Je to ich prirodzený pud, spôsob rozmnožovania. Je to ľahké pochopiť, ale najprv sa musíte začať na včely dívať nie ako na jednotlivcov – ale ako na jeden veľký organizmus, na celú včeliu rodinu ako na jedného živočícha. A tento „živočích“ sa rozmnožuje podobne ako baktérie – delením. Časť včiel proste odíde a pokúsi sa založiť si novú kolóniu inde. Nie vždy je z toho ale človek nadšený.
Ako to prebieha?
V skratke, stará kráľovná (včelármi označovaná ako matka) spolu s časťou včiel opustí kolóniu, ktorú prenecháva svojej mladej nasledovníčke. Ak je včelstvo prisilné, môže sa čoskoro vyrojiť aj táto mladá kráľovná a ponechá kolóniu svojej sestre. Stará kráľovná sa s rojom dočasne usadí neďaleko kolónie, mladá ale odlieta do diaľav, kde vytvoria povestne známy strapec včiel. Obvykle sa usadia na strome, ale môže to byť aj plot, zábradlie balkóna a podobne.
Následne je vyslaných približne 300 prieskumníčok, ktoré hľadajú vhodnú dutinu pre založenie novej kolónie. Ak nájdu dutinu, normálne seriózne ju premerajú, vypočítajú jej objem, zvážia ďalšie výhody a vrátia sa k roju, kde svoje zistenie oznámia. Čo nasleduje, to pripomína parlament – hádky a presviedčanie, ktorá objavila lepšie miesto. Tá, ktorá presvedčí najväčší počet, vyhráva a vedie ostatné do „zasľúbenej zeme“.
Vedeli ste, že … roj sa správa podobne ako kŕdeľ vtákov či húf rýb? Jedna včela reaguje na druhú a behom okamihu vedia zmeniť smer letu.
Vedeli ste, že … prieskumníčky tvoria z robotníc len asi 10% a tvoria takpovediac elitu? Liahnu sa pri teplote o 2 stupne vyššej ako ich sestry a vďaka tomu sú bystrejšie a šikovnejšie. Podobne ako u ľudí, načo by bola všetkým vysoká škola, nutní sú predovšetkým jednoduchší pracujúci.
Vedeli ste, že … matka sa nechce rojiť? Včely ju doslova vyhadzujú z úľa. Bežne im niekoľkokrát ujde od vchodu späť dovnútra. Hoci je to kráľovná, často rozkazujú včely jej, majú to proste podelené, tyrania to rozhodne nie je.
Po pristaní obsadia vchod a následne dutinu. Na vchode časť včiel funguje ako signalizačný maják, vystrčia zadočky hore a mávajú krídlami. Čo to robia? Uvoľňujú feromón z vôňovej (Nassonovovej) žľazy, ktorý slúži na orientáciu ostatným včelám. Včely majú totižto vynikajúci čuch.
Už po pár hodinách od usadenia rozbehnú stavbu včelieho diela, ktoré prvorade slúži na uloženie glycidových zásob, takpovediac ich paliva. Následne postavia dielo aj pre plod a matka začne klásť. Pokiaľ je to mladá matka, musí najprv prebehnúť svadobný let. Toto je už usadené včelstvo a neoznačuje sa to ako roj. Častokrát sa im aj hovorí „divoké včely“.
Divoké včely sú predsa v lese! Čoby… v skutočnosti všetky včely sú divoké, včela je jediné hospodárske zviera, ktoré sa nepodarilo domestifikovať. Včele nerozkážete – nelietaj tam a tam ani ju nezavriete do ohrady.
Čo teda s nechcenými návštevníkmi?
Možnosti sú iba 2. Buď vám ich je ľúto a necháte ich žiť, alebo ich zahubíte. Existuje zákon, ktorý nariaďuje všetky roje (aj osadené) neznámeho pôvodu zahubiť. Aký je to neznámy pôvod? Nik nevie, komu patria (teda patrili) a nik sa k nim nehlási. Prečo práve zhubiť? Pretože ich zdravotný stav je neznámy, môžu prenášať vážne včelie choroby.
Pozor! Ak sa k nim hlási včelár a môžu byť jeho (má včelstvá, „úle“, do cca 5 km), ste POVINNÍ mu bezplatne sprístupniť, dovoliť odchyt roja. Ak nie, môže zavolať políciu a tá vám to vysvetlí. Je to podobné, akoby sa mu zatúlala koza či ovca.
Chcem ich nechať nažive
Teraz sú tiež 2 možnosti. Prvou je zavolať včelára. Toto by ste mali vždy urobiť ako prvé. Nájsť, kontaktovať včelára v blízkom okolí (cca do 5 km), nakoľko tie včely môžu patriť jemu. Ak nie, nájsť včelára, ktorý by bol ochotný si ich vziať. V Česku sú aktuálne všetci zaregistrovaní včelári zobrazení na špeciálnej mape – webovej stránke. V Bratislave funguje „odchytová“ služba zložená z niekoľkých včelárov.
Pokiaľ je to roj, odchyt bude jednoduchší, ak sú už usadené, je to horšie, závisí od dostupností dutiny. Je potrebné dutinu otvoriť a vybrať plásty aj s včelami. Ak sa podarí preniesť matku a plod, včely pôjdu za tým. Ak dutina prístupná nie je, existuje tu ešte šanca. Prikladaním plástov (ideálne s plodom či trochou zásob) vylákať včely a možno i matku von a takto ich postupne odchytať. S týmto sa ale bude hrať len pravý zanietenec.
Tá druhá možnosť, ako ich zachrániť, je ponechať ich na mieste. Ak je to roj, možno odletí niekam, kde nebude obťažovať. Ak sú usadené, budete mať nových susedov. Pokiaľ neobťažujú, neútočia, niet v tom problém. Treba prekonať strach a potlačiť to, čo u ľudí dnes často vídavať – hystériu. Deťom vysvetliť, aby nebehali pred vchodom do kolónie a osvojiť si pár rád. (link – ako sa správať pri včelách).
V minulosti bývali včely agresívnejšie, no ľudia ich chovali na priečeliach domov, pod balkónmi na dvore a podobne. A to rad radom, dom za domom. V zahraničí (ako ináč Západ) sa to vracia, len u nás sme zase pozadu. Niektorí tomu hovoria aj „presmrdenosť“.
Vedeli ste, že … ani polovica rojov neprežije? Nepodarí sa im usadiť.
Nechcete ich chovať vy? Môžete im zaobstarať úľ a presťahovať ich. Mnohí začali tak, že ponechali túto „návštevu“, pozorovali ich a časom ich to chytilo natoľko, že začali včeláriť.
Vedeli ste, že … ani polovica usadených rojov neprežije 1 rok? Pôsobí tam viacero faktorov, ako nedostatok zásob, padnutá či neoplodnená matka, choroby, nevhodné miesto a pod.
Spomenuli sa choroby, prežijú tie včely? Ťažko povedať. Väčšinou takéto včelstvá bez pomoci včelára prežijú 3 – 4 roky, potom padnú/zomrú. Spôsobí to klieštik, vírusy a ďalšie faktory. Možno vás ale prekvapia. 😉 Na druhej strane, pokiaľ sú v okolí včelári a tie včely sú choré, môžu byť na vás dosť nasrdení. O to viac dôvod, aby vám včelári pomohli.
Ako zistím, či sú zdravé? Bez rozobratia diela – teda pohľadu na plásty, plod dosť ťažko. Aj na to by sa vám zišiel skúsený včelár, ideálne AÚVL (asistent úradu veterinárneho lekára). Ak sa do kolóne nedá dostať, no … môže prísť požiadavka aj od včelárov zlikvidovať ich.
Vedeli ste, že … správny včelársky pojem pre uhynutie včiel je – padli/zomreli? Nikdy nepovedzte, hlavne pred včelárom, že včely zdochli alebo niečo obdobné, to je doslova svätokrádež, hriech.
Je nutné ich zahubiť
Skúste zavolať včelára, ktorý sa o ne „postará“, čiže zahubí ich. Dokonca existujú včelári, ktorí sa špecializujú na odchyt včiel, v USA sú aj takí, čo nič iné ani nerobia.
Ak nie, riešením môžu byť hasiči. Výjazd hasičov v Rakúsku stojí cca 300 €. Ani tí, aspoň na SVK nemusia byť terno, nakoľko poniektorí likvidujú roje vodným delom. Po ich odchode sa niekedy zistí, že časť včiel ešte stále žije, len sa vzniesli medzitým do vzduchu. Normálne na to majú „špeciálny vysávač“.
Ak nie včelár ani hasiči, ostane to už len na vás.
Ak je to roj, najlepšie bude, ak ho dobre pokropíte vodou (rozprašovačom). Následne pod neho podložíte debničku/vedro/vrece a prípadne aj nejakú plachtu na zem (ideálne do kruhu okolo). Kropíte ďalej, časť včiel padá, ostatné za zhlukujú bližšie k sebe. Vezmete napr. metličku a kúsok po kúsku včely „zhŕňate“ do nádoby, pričom stále kropíte, dokiaľ ich tam nemáte skoro všetky. Dosypete tie zo zeme a uzavriete nádobu. Mokré včely neuletia a tým pádom vás ani nenapadnú (jedine, ak k vám prilezú). Roje ani nebývajú príliš agresívne.
Čo s nimi ďalej? Ak ich nik nechce …trhá mi to srdce… zahubiť. Ako? Najlepšie, „najhumánnejšie“ by boli sírne knôty, to je kúsok „kartónu“, ktorý po zapálení a tlení uvoľňuje jedovatý dym, kupujú sa vo včelárskych potrebách (majú ale iné určenie – proti víjačke). Ak by ste to zapálili a hodili dnu, včely by to uhasili, musíte to vložiť napr. do uzavretej plechovky s dierkami. Alebo do dna nádoby/vedra/debničky urobiť dierky a tú nádobu vložiť do inej – čiže budete mať druhé dno – kde zapálite knôt. Áno, v samotnej uzavretej nádobe sa môžu aj udusiť pre nedostatok kyslíka, je to ale strašná smrť.
Sršnie hniezda sa chytajú do vreca a hádžu do silného ohňa. Alebo sa na ne používa istý „smrtiaci prášok“, ktorý sa „fúkne“ na vchod, to si roznesú dnu a zahynú. Majú to v obchodoch dispozícii.
Ak sú usadené a už majú svoju kolóniu, najlepšie by bolo sa k nim dostať a pochytať ich. Nejde to? Vysíriť, len pozor na požiar a potom vchod uzavrieť – betónom, maltou, pur penou. Nezatvárajte ich tam živé! Je to nepekná smrť + možno si spravia iný východ, a to tam, kde by ste to rozhodne nechceli. Napríklad osa sa vie prehrýzť do kabelážnej rúrky na povale a vyjsť v miestnosti na druhej strane domu (zažil som, a to sme o nich nevedeli, dokiaľ nezačali vyliezať). Fungoval by možno aj ten jed na sršne.
Ochranné oblečenie? Musíte si chrániť rozhodne oči, ak ste alergik, tak by ste k nim ani nemali ísť. Pokiaľ je to roj a budete opatrný, postačí aj „obyčajná ochrana“, okuliare, klobúk proti moskytom, rukavice, dlhé rukávy. Ak sú usadené a budete ich aj vyberať, bez včelárskeho ochranného vybavenia sa nezaobídete, ak si teda neprajete žihadlá. Tie sú zdravé, tak ak ich znášate, no problem … (na vlastnú zodpovednosť, samozrejme).
Pozrite si rady, ako sa správať v blízkosti včiel.
Čo s mŕtvymi včelami a dielom? Spáliť, kolóniu ideálne vzduchotesne uzavrieť. Ak vám roj sedel na nejakom konári, odrežte ho a spáľte. Ak na plote, umyte ho a nastriekajte niečím, čo výrazne zapácha. Mne napadá napr. ten postrek odpudzujúci psy. Prečo? Ostal tam feromón matky a možno priletí nový roj prilákaný daným feromónom. Alebo sa im proste to miesto páči.
Zhrňme si to, včiel sa nie je také jednoduché zbaviť, hlavne ak sú usadené. A je to pomerne nepekné likvidovať ich, zákon to ale podporuje či dokonca nariaďuje. Pokiaľ sú v mieste, kde sa k nim ani nedá dostať, je to ešte horšie. Ak sa v oblasti nachádza včelí mor (americká hniloba), je prakticky nutné takéto včelstvo zlikvidovať. O tom by vás informovali včelári alebo RVPS (regionálna a potravinová správa, úsek pre včelárov – veterinár pre včely).
