Správy, reči, resp. vystríhanie pred „medom“ z obchodných reťazcov je každoročná záležitosť aj médií. Napriek tomu obchodné reťazce predajú obrovskú haldu toho ich sladidla. Je to naozaj tak zlé? Môže to byť vôbec med? Ako to, že cena medu v obchodných reťazcoch je taká nízka? Vykupujú med aj u nás? Prečo sa dekryštalizuje (stekucuje) med? Môže ho to poškodiť?
Čína
Je to ešte horšie, ako by vám napadlo, kvalitný produkt nie je možné vyprodukovať za pár drobných. Najhoršie na tom býva to, že o med väčšinou ani nejde. Čína (kde med sa predáva niekde okolo 7 – 8 €) dodáva do zahraničia tzv. medový základ, prakticky sirup približne za 1 €/kg. K tomu sa pridá farbivo, esencia a trochu peľu z krajiny, kde sa má predávať.
Pozrite si, ako sa to ľahko dá.
Na predaj sa používajú biele kone, vymyslím si príklad, „med“ sa podľa papierov tvári, že nepochádza z Číny, ale niekde z Arménska. Technológia je tak pokročilá, že ho odhaliť majú problém aj najlepšie laboratóriá v EÚ.
Obrovský problém je v tom, že kvalitatívne normy, ktoré sú nastavené na med v EÚ, sú tak primitívne, že aj samotné testy z toho vyplývajúce sú „na nič“ a dajú sa ľahko obísť. Bežia posmešné hlasy, že Čína sa snaží až priveľmi, tá je pred „bežnými“ testami popredu až až.
Na Slovensku je problém, že aj tie ,,bežné testy“ nemá poriadne kto vykonávať, dejú sa naozaj sporadicky. Prečo? RVPS je totálne poddimenzovaná, potrebovali by hádam 100x viac pracovníkov, aby to naozaj fungovalo. Úvaha. Desaťročia sa hovorí o prebytku úradníkov v štáte, presunúť tak financie a personál, by mohlo byť riešenie.
Iné krajiny – je to skutočný med?
Môže aj je. Upokojí vás to? Nemalo by, je to obvykle horor.
Skôr, než med prijmú do medzinárodnej súťaže o najlepší med, musí prejsť testami. Zisťuje sa tam aj prítomnosť antibiotík aj zvyškov liečiv. Ozrutánske množstvo medov neprejde, za posledné desaťročie je to exponenciálny nárast. A to prosím pekne zasielajú medy tí, čo si myslia, že ich majú v poriadku.
Včelári sa aj v džungli, v oblastiach, kde je vzdušná vlhkosť veľmi vysoká a včely preto nedokážu z medu dostať, odvetrať toľko vody, ako je potrebné. Vysoký podiel vody v mede spôsobuje jeho rýchle kvasenie. Je možnosť pomocou strojov toto množstvo znížiť (med ale príde o mnoho esenciálnych olejov), no treba na to technológiu = financie, stroje = elektrinu. Majú na to jednoduché riešenie. Do medu v sudoch rovno z vrecka vysypú antibiotiká a zamiešajú. Samozrejme, toho musí byť veľa. Mikroorganizmy sa nemnožia, med neskysne a vyhraté.
Kontaminovaný med
U nás (na Slovensku) bežia spory, či používať naďalej tzv. tvrdú chémiu na liečenie včiel alebo ekologickejšie varianty. Z tej „tvrdej chémie“, ktorá sa tu používa, je najmenej toxický Amitraz, látka, ktorá sa používala v 1. sv. vojne ako bojový plyn. Zabíjalo sa s ňou v zákopoch, dnes sa to dáva do úľov. Ide, samozrejme, o mikromnožstvá, je jasne určené, koľko a ako často sa to môže použiť a predovšetkým mimo znáškového obdobia, čiže keď už v úli nie je prítomný med pre človeka. Je obrovská polemika, nakoľko je to v pohode a nakoľko je to strašná tragédia, ale…
Ak sa pozrieme do zahraničia, tie dávky tam bežia 1 000x či 10 000x väčšie a neustále to zväčšujú, lebo teraz im už nezaberajú. Tie včely sú už doslova v zákopoch. A používajú sa obzvlášť látky, ktoré sú neslýchane silnejšie a horšie, a ktoré sú u nás, samozrejme, zakázané. A, áno, konvenčne aj počas znášky, veď oni to jesť nebudú, ide to na predaj. Prečo? Aby maximalizovali výkon včelstiev, lebo výkup aj tak za to veľa nedá.
To sa v zahraničí nenájde aj kvalitný med?
Nájde, jasné, že áno. Aj excelentný. Ale ten do výkupu nepredajú za 1 či nebodaj „až“ 2 €/kg. (A to sa bavíme aj o krajinách, kde minimálna mzda a životná úroveň je o mnoho nižšia ako u nás.)
Veď sa presne na to pozrime na Slovensko.
Výkup na Slovensku
2,3 € za 1 kg medu. Výkup cez 3 € sotva niekde nájdete. Ešte to beží aj tak, že vezmú refraktometer, med z hornej časti nádoby, kde sa prirodzene vyskytuje najredší (stačilo by zhomogenizovať), vyhodnotia, že má vysokú hodnotu vody a znížia výkupnú cenu.
Je to absolútne pod produkčné náklady. Aspoň letný dojem si viete urobiť tu a tu.
Hoci aj ceny medov u včelárov sú rôzne, množstvo dôvodov si viete pozrieť tu.
„Slovenský“ med
Ak vezmete napr. 9 kg zahraničného medu a zmiešate ho s 1 kg slovenského, máte zrazu med vyrobený na Slovensku.
Vyhýbajte sa medom s označením medy EÚ a mimo EÚ.
Pozrite sa na kauzu Včelpo – česká firma, ktorá mala zastupovať českých včelárov a predávať ich med. Kontroly ukázali, že predávali med z Ukrajiny s antibiotikami. Údajne to trvalo už dlho. Firma skrachovala, med mal ísť do spaľovne. Objavil sa ale na bazoši, kde bol veselo predávaný ďalej. Keď na to včelári poukázali, ponuky zmizli. Údajne sa dopredal prebalený, resp. bez etikiet. Firma ostala v krachu, dovtedy sa niekto nabalil. Dozaista nie sú jediní.
Sú vraj firmy, ktoré predávajú med, ako sa patrí.
Pevne verím alebo chcem veriť, že áno.
Pán Jókay vyslovil pozoruhodnú myšlienku, resp. už svoje vie. Nedá sa na Slovensku úspešne včeláriť inak, ako rodinnou včelou farmou. Firma skôr či neskôr zle pochodí.
Nedávno boli vykonané testy medov podľa nového postupu, prítomnosti peroxidu vodíka. Prelomový postup, ktorý by spôsobil prevrat v kontrole kvality medov. Žiaľ, ešte nie je v legislatíve, predovšetkým v legislatíve EÚ. A asi ani dlho nebude, lebo by to znamenalo likvidáciu xy „hráčov“ s medom, resp. by ich to priškrtilo.
Aj na Slovensku sa spustila vlnka kritiky od dotknutých firiem. Skríknuť „cisár je nahý“ je podľa nich drzosť. Testy poukázali na to, že buď sa predáva niečo, čo je obdobné cukrovému roztoku, alebo niečo, čo medom niekedy možno bolo, no je to zničené.
Zároveň boli vykonané aj testy obyčajných včelárov, výsledky mali presný opak.
Šaty s vlečkou, stříbrem vyšívané, ale princezna to není, jasný pane.
Kaufland 26. 2. 2021 Vranov nad Topľou. Cena medu 2,99 eur za 900 g. Predseda SZV, pán Rusnák, dal pekný výpočet, ktorý jasne poukazuje na tento nonsens. Z uvedenej sumy vyplýva, že 3 subjekty údajne pracujú bez zisku a ešte je to pod svetovou výkupnou cenou medu. Už len chýba, aby povedali, že doplácajú zo svojho. xD Odrby nemajú konca a ešte „prebaľovači medu“ vyskakujú…
Med sa dá znehodnotiť aj po vytočení
Napríklad nešetrnou dekryštalizáciou. Prečo sa med vôbec dekryštalizuje a prečo sa tak niekedy deje aj nad 40°C?
V prvom rade tak mnohí včelári nerobia. My dokonca med nedekryštalizujeme vôbec. Tam, kde sa ten problém vyskytuje…
- Poniektorí tak robia z dôvodu, že je to rýchlejšie.
- Poniektorí preto, lebo používajú nevhodné nástroje stekucovania, kde dochádza k lokálnemu prehrevu. Odmietajú fakt, že to med znehodnotí… + opäť, je to rýchlejší či lacnejší spôsob (než napríklad kvalitná termokomora).
- A potom je tu skupina, ktorá prevažne dodáva do obchodov a robí to zámerne. Med doslova prevaria, pretože prevarený med vám už neskryštalizuje.
Prečo? Lebo zákazník… Lebo zákazník si praje tekutý, skryštalizovanému sa radšej vyhne. Mnohí, veľmi mnohí odmietajú skryštalizovaný.
Skúsenosť istého včelára: Pani žiadala výborný med, jej dedo bol včelár, ale nedávno zomrel… Oslovený včelár jej teda dal snáď ten najlepší medovicový med, aký kedy mal. Čoskoro ho pani začala všade osočovať a ohovárať, lebo jej dal vraj šmejd a panč, lebo scukornatel. Dedovi predsa nikdy v živote nescukornatel. Ukázalo sa, že dedo med VŽDY prevaril … a nevysvetlíte a nevysvetlíte…
Zákazníci by si mali zvyknúť na kryštalizáciu, ale mnohí, aj keď o týchto problémoch vedia, chcú tekutý.
Prečo sa dekryštalizuje? Marketing či požiadavka zákazníka? Aj, aj. Druhý dôvod je to, že med nie každý stíha „nafľašovať“, než prebehne kryštalizácia, hlavne ak ho majú ozaj veľa. Alebo by poniektorí aj stíhali, ale museli by robiť ako otroci po nociach a každú možnú chvíľku (ako my), a to je málokto ochotný. Nechajú si to mimo sezóny a dekryštalizujú… v pohode, ak dodržia teplotu. Ale aj keď sa med dekryštalizuje „ideálne“, zostarne o jeden rok…