Ste si vedomí toho, že lesný med neexistuje? Viete, prečo mávajú občas problém s medovicovým medom aj alergici? Ste uvedomelí natoľko, že dokážete rozlíšiť medovicový med? Viete vôbec, z čoho pochádza? Mali ste aspoň tušenie, že je najpančovanejší? A že ho z roka na rok ubúda! Viete prečo? Môžu konzumovať med malé deti alebo nie? Má zmysel kupovať manukový med alebo je to len fraška? A čo také sviečky z včelieho vosku, sú zdravé, ako sa to prezentuje alebo je to len klam? O mede koluje mnoho mýtov a fakty sú málo známe, čo všetko o mede teda neviete?
Prvú časť článku ste už videli?
Sviečky z včelieho vosku nie sú zdravšie!
Dozaista ste sa už dočítali o tom, že sviečky z včelieho vosku sú zdravé, čistia vzduch, ionizujú a majú mnoho zdravotných benefitov, tak by ste ich mali používať. NIE JE TO PRAVDA.
Bola by to pravda, ale… včelí vosk je organická látka, teplota plameňa sviečky je veľmi nízka = dochádza k nedokonalému spaľovaniu (učivo SŠ). Vznikajú toxické látky, vo väčšom množstve až nebezpečné. Všetky tie prezentované úžasné zdravotné benefity by boli pravdivé, ak by teplota plameňa bola vyššia, čo pochopiteľne nie je možné. V tomto sú lepšie už aj obyčajné parafínové sviečky.
Prečo sa ale neustále spomínajú tie až „zázračné“ účinky sviečok z včelieho vosku? Neznalosť, nezáujem o nové poznatky a predovšetkým marketing. Ak vás niekto bude presviedčať o opaku, nech si otvorí učebnicu chémie alebo nech sa vráti na okamih do školských lavíc. Tu nie je o čom diskutovať.
Navyše kvalitného včelieho vosku je strašne málo, je veľmi vzácny a spaľovaním cez sviečky sa ním neskutočne mrhá. Včely na vytvorenie 1 kg vosku spotrebujú cca 5 kg medu (niekde sa uvádza aj 8 kg). Kvalitný vosk zo Slovenska sa vykupuje na Západ, tu chýba a potom sa vozí všakovaký „nepodarok“ z Východu a obzvlášť z Číny. Včelí vosk je druhá najpančovanejšia komodita vo včelárení (po mede). Dochádza ku kontamináciám… To je už odbornejšia téma pre včelárov… v skratke, spaľovať kvalitný včelí vosk vo sviečkach je neskutočná škoda. Zapáliť si občas takúto sviečku, ok… pekne vonia, výborne vyzerá, poteší, vraciate sa k tradíciám, ale nebuďte naivní, že robíte niečo pre svoje zdravie.
Medovicový med nepochádza z kvetov
Medovicový med včely produkujú vďaka tomu, že zbierajú „medovicu“ (sladkú šťavu), ktorú produkujú vošky (a ich príbuzní). Tie sa napichnú na žilnatinu rastlín a doslova vyciciavajú danú rastlinu. Šťava obsahuje veľké množstvo cukrov, ale málo tukov a bielkovín. Voška, samozrejme, potrebuje tieto zložky rovnomerne, preto ešte skôr, než jej táto šťava poputuje do žalúdka, vylúči prebytok cukrov samostatnou rúrou z tela preč, čiže prefiltruje šťavu. Túto veľmi sladkú šťavu včely zbierajú namiesto nektára z kvetov a produkujú medovicový med, ktorý je príznačný predovšetkým veľkým obsahom minerálov.
- Veľký obsah minerálov spôsobuje, že med má vysokú elektrickú vodivosť (učivo ZŠ, fyzika). Dá sa to zmerať jednoducho, presné množstvo medu sa zmieša s destilovanou vodou (odmineralizovanou) a do daného roztoku sa ponorí prístroj na meranie vodivosti medu = konduktometer. (Pozor, na meranie vodivosti medu, nie pre akvaristiku a pod.) Výsledné číslo/hodnota hovorí o tom, či je to – med medovicový = vodivosť nad 80 mS, max. vodivosť do 120 – 130 mS
- medovicovo-kvetový = vodivosť od 60 do 80, čiže včely ho zmiešali s nektárom z kvetov;
- kvetový = do 60 mS, môže mať prímes medovice, ale to je už nepatrné množstvo.
Kvetové medy majú tiež svoju vodivosť, ale nie vysokú, no majú. Ak by bola vodivosť pri 0 mS, šlo by jasne o totálny a primitívny falzifikát, čiže nejaký hustý cukrový roztok, sirup, akurát zafarbený. Bohužiaľ, aj s týmto šikovnejší falšovatelia vedia vybabrať, no nie každý!
Vedeli ste, že rôzne druhy kvetových medov majú rôznu vodivosť? Jednodruhové medy (z jedného druhu rastliny) mávajú dokonca svoje typické hodnoty vodivosti.
Aby bolo jasné, medovica môže pochádzať z rôznych rastlín. Často to bývali ihličnaté stromy, tie sú najlepším zdrojom medovice, ale bývajú to aj listnaté stromy (lipy, javor, dub, lieska,…). Môžu to byť ale aj rôzne kry a byliny. Medovica sa môže objaviť na odkvitnutej slnečnici, cukrovej repe, slivke v ovocnom sade. Vošky (a ich príbuzní) sa ale musia riadne premnožiť, aby sa medovica prejavila natoľko, aby ju včely nanosili a ešte viac, aby to bolo poznať na mede.
Medovicový med je pre alergikov
Čím je vodivosť vyššia, tým je med „medovicovejší“, tým je to čistejšia medovica. Totižto aj medovicový med môže obsahovať prímes kvetového medu. Prečo to spomínam? Existujú ľudia, ktorí majú tak silnú alergiu na peľ, že ho neznesú v mede a nabieha alergická reakcia. Kvetový med prirodzene obsahuje peľ, medovicový ho nemá. Ak je to ozaj čisto medovicový med (vysoká el. vodivosť), alergická reakcia nehrozí. Ak nie, je tam riziko – čo často aj počuť: „mal som medovicový med a aj tak som sa osypal“ (to je ešte dobrý prípad), opuchol a pod. Tak už viete prečo, čistá medovica to nebola. Ak to vôbec bol medovicový med alebo ak to bol vôbec med.
Medovicový med je najpančovanejší
Všeobecne dopyt po „tmavom“ mede je najväčší, preto sa aj najviac pančuje.
Tá (pre zákazníka) lepšia možnosť je, že sa iba kvetový med zafarbí farbivom do tmava, vraj napríklad „kofolovým farbivom“ a dokonca údajne „Poliaci“ predávali originál farbivo na med. Tá horšia možnosť je, že to med ani vôbec nie je alebo je to nejaký podradný šmejd (či zničený med) a kamuflážou za tmavý med ho dokonca ešte extra rýchlo predajú.
TOTIŽTO celková produkcia medovicového medu na Slovensku predstavovala iba max. 1 % zo všetkého medu na Slovensku.
Sú miesta, kde sa medovica objavovala pravidelne, niekde sporadicky a niekde výnimočne. Aj tam, kde sa objavovala pravidelne, zvykla výraznejšie, hovorí sa „udrieť“, iba raz za 4 roky. Čiže aj to 1 % bolo skôr v „medovicových rokoch“. Áno, dobre ste si všimli, hovorím v minulom čase, pretože posledné obdobie (10 rokov a možno viac) už ani to neplatí, medovice je ešte menej. Odkiaľ sa ale berie toľko medovicového medu na trhu? Je ho hromada a pritom je produkcia nášho štátu v tomto smere veľmi veľmi malá. Z časti produkcia na Slovensku, z malej časti z dovozu, napr. z Balkánu. Z tej druhej časti, to už ani nemusím spomínať, veď viete, už to odznelo…
Prečo je medovice menej? Je to súhra viacerých faktorov, no úplne to vyjasnené nie je. Jednou z vecí je to, že sa premnožila ázijská lienka. Prirodzeným predátorom vošiek sú lienky, tie „naše“ tu spolunažívali s voškami stáročia. Ázijská lienka je ale neskutočne dravá a pažravá, vytlačila našu lienku a začala dominovať a popritom decimuje populácie vošiek, čo má za následok, že nemá kto medovicu produkovať. Ázijská lienka vraj dokonca požiera „naše“ lienky.
Zmenila sa klíma, donedávna sme mali max. 4 tropické dni počas leta, posledné roky ich máme ročne 40. S tým súvisia aj veľké obdobia sucha, ak vôbec nejaká medovica kvôli suchu je, zaschne. Prudké dažde zmyjú medovicu. Dokonca to vie ovplyvniť aj človek, napr. na Branisku bývala medovica ozaj pravidelne. Odkedy je tam kameňolom, medovice niet.
Vošky sa, pochopiteľne musia premnožiť, aby bolo mnoho medovice. Lenže vzhľadom na vývojový cyklus vošky a celej ich populácie sa premnoženie musí započať už rok dozadu. A o to je to ťažšie.
lesný med neexistuje
Aspoň podľa zákona. Ten jasne rozlišuje med na kvetový, medovicový a medovicovo-kvetový. Napriek tomu mnohí (nezákonne) označujú med pojmom „lesný“. Dovolím si povedať, že to by bolo aj tak úplne v pohode, ak by bolo vyjasnené, čo to ten lesný med vlastne je! Každý to chápe inak.
- Niekto ho považuje za medovicový med, povedali sme si, že vodivosť má byť nad 80 mS.
- Niekto ho považuje za medovicovo-kvetový, povedali sme si, že vodivosť má byť nad 60 mS.
- Niekto ho považuje za medovicovo-kvetový, aj keď je vodivosť nižšia ako 60 mS, čo je oficiálne len kvetový med.
- Niekto ho považuje za každý tmavší med, lenže letné kvetové medy bývajú prirodzene tmavšie (jarné zase svetlejšie). Tak to môže byť jednoducho letný med…
- Niekto ho považuje za každý tmavší med, len aby boli včely v dosahu lesa. To, že sa možno do toho lesa ani nepozreli, sa už nerieši. Letné medy sú tmavšie… Pokojne mohli priniesť trochu nektáru napr. z pohánky (z nej je tmavý med) či inej rastliny, ktorá má tmavý med, primiešať a… to má byť lesný?
Včely lietajú do lesa aj na jar, na rôzne kvety bylín, stromov a jarné medy sú pritom obvykle svetlé. Označovať tmavší med lesným je teda nezmysel, výklad je mnohoraký.
Kedy sa potom správne označuje med za lesný?
Na základe geografie, včely by museli byť hlboko v lese (čo skoro nik nemá takú včelnicu, pár včelárov ale do lesov kočuje). Pri takomto označovaní (geografickom) poznáme dokonca medy tundrové, stepné, lúčne… Ak by stačilo mať včely vedľa lesa (nestačí), vzhľadom na zalesnenosť nášho štátu by väčšina medov bola asi automaticky lesná.
Koľko možností výkladu, čo je lesný med, toľko zástancov tohto výkladu, ktorí sa budú biť do pŕs, že len oni majú pravdu. Je zbytočné sa naťahovať, nepresvedčíte ich.
Vlastná skúsenosť.
Predaj na trhu na jar, pri vedľajšom stánku včelárka zahlásila „joj, keby bol ten med trochu tmavší, predali by sme ho ako lesný“.
Pýtam sa inej včelárky: „Prečo predávate ten med ako lesný, veď viete, že lesný to nie je, resp. označenie má mnoho výkladov.“ Odpovedala: „Ja to viem, ale nemám už nervy vykladať to dookola zákazníkom. Pýtajú lesný, tak nech je po ich, sami nevedia, čo chcú, čo to je.“ Dal som jej za pravdu a po pár rokoch už mám toho plné zuby aj ja. Vzdelávať zákazníkov treba, ale ak odchádzajú nasrdení, že čo im to trepete, oni predsa vedia svoje (a aj keď sa ich často spýtate, čo to presne chcú, nemajú ani šajnu), vás dopáli tiež. Ak ešte odíde šomrajúc, že nemáme lesný, tak mu tu trepem bludy, potom je to už totálne zaklincované.
Ja osobne a snáď možno polovica včelárov by rada používala pojem lesný med na medovicový. Označenie lesný med je, žiaľ, nejednoznačné a aj preto sa často zneužíva. Len aby sa med ľahko predal, ohýbajú vysvetlenie podľa svojich potrieb.
V zákone to vyjasnili jednoznačne: kvetový, medovicový a medovicovo-kvetový, žiaden lesný.
Malé deti med nemôžu
Dozaista ste počuli, že malé deti med nesmú konzumovať. Prečo by to tak malo byť, ste sa sotva dozvedeli.
Existuje baktéria Botulinum, ktorá je anaeróbna a dokáže teoreticky prežiť aj v mede, kde obyčajne baktérie nemajú šancu na život. Pri deťoch do 1 roka (predovšetkým do 6 mesiacov,) by táto baktéria mohla teoreticky spôsobiť v krajnom prípade až smrť už do jedného dňa, imunita malého dieťaťa si s ňou ešte nedokáže poradiť (90% zaznamenaných komplikácii bolo do 6 mesiacov). Do medu sa môže dostať nedostatočnou hygienou pri spracovaní medu, napr. rámikmi s medom položenými na zemi alebo ako sa aj uvádza – celkom náhodou. Keď pred rokmi o tom vyšiel článok, informácia doslova zľudovela. Bolo povedané A, žiaľ, B už neodznelo. Táto baktéria prirodzene žije v pôde, v pieskovisku, dokonca sa nájde aj medzi zubami matky. Pravdepodobnosť, žeby sa táto baktéria dostala do medu a cez med došlo k nákaze, je mizivá a vzhľadom na to, že k nákaze môže dôjsť na obrovskom počte iných miest, až skoro zanedbateľná. Článok bol ale senzáciou kvôli tomu, že sa nepočítalo s tým, že by nejaká baktéria v mede prežiť dokázala. Interpretácia tohto faktu bola ale následne skreslená…
Med môžu začať deti konzumovať od 6 mesiacov, vzhľadom na možné riziko baktérie Botulinum je oficiálne odporúčanie od 1 roku, informujte sa ale u svojho pediatra.
Manukové medy sú top alebo nie?
Vedeli ste, že manukové medy boli ešte pred pár desaťročiami jedny z najlacnejších, považované na počudovanie za jedny z najpodradnejších? Čo sa zmenilo? Geniálny marketing, áno, na základe pravdivých údajov, ale marketing.
Ukázalo sa, že majú výborné antibakteriálne účinky a vďaka perfektnému marketingu sa prakticky celý svet presvedčil, že manuka je niečo jedinečné, čo inde niet. Obdobné testy ako na manuke sa uskutočnili ale aj inde vo svete a ukázalo sa, že manuka nie je jediná a s podobnými vlastnosťami je viacero medov aj na iných miestach vo svete. Čo je pre nás ale najpodstatnejšie, ukázalo sa, že „naše“ slovenské medy majú výborné antibakteriálne vlastnosti. Dokonca niektoré vlastnosti sú až obdobné manuke a v niektorých smeroch dokonca manuku predbiehajú.
Pýtate sa, prečo o úžasných vlastnostiach našich medov nevieme ani „my sami“, tobôž nie zvyšok sveta, keď sú také jedinečné. Lebo na to treba perfektný marketing. Pýtate sa, prečo sa teda neurobí, neuskutoční. A kto by ho mal akože urobiť? Nevidíte, ako celé roky funguje náš štát a vy by ste chceli niečo také…? Žiaľ, smutné.
Manukové medy pochádzajú z Austrálie, vozia sa aj k nám, a teda idú sem cez polovicu zemegule. Predajcov/priekupníkov je aj u nás viacero. Kupovať manukový med, ktorý je predražený a podporovať predovšetkým zahraničných priekupníkov (samotní včelári v Austrálii z toho majú máločo), keď môžete nakúpiť kvalitné medy u nás a podporiť vlastnú krajinu, je, dáte mi isto za pravdu, nevhodné. Nekupuje sa to priamo u včelárov z Austrálie, ide to cez viacero priekupníkov a nakoľko ide o veľký biznis, pančovanie nie je nič neobvyklé ani tu.
