Chcete umiestniť včelstvá za dom, na záhradu, záhradku a podobne. Čo ale so susedmi? Čo ak budú proti? Aké povinnosti je potrebné splniť? Aké sú pravidlá? A čo vôbec potrebujete vykonať, aby ste chov včiel mali legálny?
Regulácia a registrácia chovu
Overte si, či nie je chov včiel vo vašej obci/meste nejakým spôsobom regulovaný pomocou všeobecno záväzného nariadenia (VZN). Na väčšine Slovenska do chovu včiel nezasahuje. Potvrdenie z obce/mesta ale budú požadovať od vás pri registrácii na miestnej RVPS (Regionálna veterinárna a potravinová správa) tak či tak. Pri registrácii nového stanovišťa musíte predložiť aj vlastnícku zmluvu k pozemku (ak ste jeho vlastníkom), kde sa bude včelnica nachádzať alebo nájomnú zmluvu (áno, aj s dedkom, mamou, ak je pozemok napísaný na nich). Okrem toho potrebujete vyplniť tlačivá a po novom (2023) zaplatiť aj poplatok, to všetko odovzdáte na RVPS. V nájomnej zmluve musí byť uvedené: kto prenajíma, komu prenajíma, čo sa prenajíma, č. parcely, dátum od kedy do kedy sa predmet prenajíma, pre aký počet a druh zvierat.
Pokiaľ ste doteraz nevčelárili (a tým pádom zakladáte novú farmu), je potrebné, aby ste to urobili aspoň mesiac dopredu, než doveziete včely, aby to stihlo prejsť byrokratickým systémom (aby stihli zaregistrovať farmu). Tiež musíte mať sprievodný doklad na prevoz včiel, ak chcete na včelnicu zaregistrovať včely – čo, samozrejme, chcete (tie vám ale zaregistrujú, až keď je zaregistrovaná farma). Dostanete ho od toho, od koho beriete včelstvá alebo ak sú vaše (len prevážate z inej včelnice), tak ich zabezpečujete vy. Ako nájsť správne miesto na včelnicu? Pozrite si to tu. Mimochodom, aj kočovanie so včelami má svoje pravidlá a byrokraciu.
Alergia susedov
Bolo by vhodné, aby ste zistili, či niekto z vašich najbližších susedov nemá silnú alergiu na včelie bodnutie. Až 99 % súdom nariadených opatrení na premiestnenie stanovišťa včiel je z dôvodu ohrozenia ľudského života. Na druhej strane každý alergik o svojej alergii vie a vo vlastnom záujme v letnom období má pri sebe antihistaminiká či dokonca EpiPen. V mnohých rodinách včelárov sú alergici a napriek tomu sú včelstvá na záhrade.
Vykonajte všetky nariadené opatrenia, ktoré ste povinní dodržať
- Dodržať primeraný počet včelstiev. V intraviláne je to 20 včelstiev, na okraji obce pokojne aj 40. Ak je počet včelstiev (všetkých včelárov) v okruhu 2 km väčší ako 50, ide o prevčelenie, čo nie je práve najlepšie. Viac o tom si pozrite tu.
- Vzdialenosť od verejných ciest by mala byť 30 m. Pozor na to, čo je verejná cesta a čo súkromná (či neoficiálna, poľná).
- Letáče musia smerovať na pozemok včelára.
- Vzdialenosť od susedného pozemku musí byť minimálne 3 m.
- Medzi pozemky je potrebné umiestniť včelotesnú zábranu do výšky 2 m. Napríklad lešenársku sieťku (tieniacu tkaninu) na plot a neskôr nechať plot obrásť popínavou rastlinou či vysadiť živý plot, ideálne včelársky.
Vykonajte opatrenia navyše, urobte čo bude vo vašich silách
- Zvýšte napríklad zábranu proti letu včiel na susedný pozemok.
- Vysaďte stromy, kríky, popínavé rastliny, ktoré prirodzene zabránia včelám v priamom lete na susedove pozemky.
- Zabezpečte si kvalitnú napájačku, ktorú nikdy nenecháte vyschnúť. Včely veľmi rady chodia po vodu do bazénov, jazierok či nebodaj psej misky.
- Zabezpečte si mierne včely. Mierne, čiže neagresívne, málo bodavé.
- Ak sa to dá, skúste robiť zákroky pri včelách v čase, keď vonku nepobehujú susedia, prípadne ich upozornite vopred, kedy a v akom čase budú prebiehať.
- Zabezpečte, aby včely neboli príliš rušené. Nerobte ani zbytočné zásahy, ktorými ich len dráždite.
- Snažte sa nerobiť zákroky v čase, keď sú včely nervóznejšie, napríklad pred búrkou.
- Obťažujú včely suseda pri kosení trávy kosačkou? Darujte mu ochranné oblečenie.
Kedy to povedať susedom?
Je to na vás. „Je ľahšie prosiť o odpustenie, ako žiadať o dovolenie.“ Pokiaľ chov včiel nie je regulovaný vyhláškou, nik vám v tom brániť nemôže, ale zase zhoršovať susedské vzťahy nie je najlepší nápad. Skôr sa zamyslite:
Viete chovať včely potajomky tak, aby to susedia pár mesiacov (či rok alebo dva) ani nezistili? Áno? Tak začnite, lepšie bude prísť za nimi s pohárom medu a oznámením, že je to od vašich včiel a tie sú mimochodom u vás na dvore. Ak sused nemal problém pár mesiacov, nemal by ho mať ani teraz. Čo oči nevidia, srdce nebolí. Ak to utajiť neviete, nemáte na výber, len s pravdou von.
Ak budú susedia proti, vzdáte sa daného umiestnenia včelstiev? Nie? Tak spravte všetky prípravy, umiestnite zábrany, až tak umiestnite včely a potom to oznámte. Hádam ich reakcia bude lepšia, ak uvidia, čo všetko ste urobili, aby ich včely neobťažovali. Áno? Tak sa najprv opýtajte.
Ak už urobíte akokoľvek, nezabudnite na dve veci. Dať susednom každoročne nejaký prezent, najideálnejší bude pohár medu a začať osvetu. Je potrebné susedov vzdelávať a postupne im vysvetliť, že sa nemajú čoho báť. Potrebujete ich poprosiť aj o trochu strpenia, ak by ich napríklad niektorá včela začala obťažovať a vysvetliť im, ako by sa nemali správať v blízkosti úľov. Práve pre takúto príležitosť sme vám pripravili dokument (ktorý si môžete rovno vytlačiť) so stručným zhrnutím týchto odporúčaní, ktoré môžete susedom rovno podarovať. Vezmite susedov k včelám a bližšie ich s nimi zoznámte (v ochrannom oblečení, samozrejme). Možno ich nevôľa povolí.
Práve kvôli včelám sa často prejavia už existujúce medzisusedské problémy. Snažte sa ich vylepšiť ešte predtým, než začnete včeláriť.
Čo ak susedia budú stále proti, čo môžu robiť?
Prvým krokom je sťažnosť na obci. Ak tá nič nevyrieši – nikomu nedohovorí, jedinou cestou je súd. Včelár ale nemusí byť hneď v nevýhode. Opatrenie na premiestnenie včelstiev je súdom udelené v prípade, že znalecký posudok potvrdil nevhodné umiestnenie včiel a zvýšené obťažovanie suseda včelami.
Musí ísť o „obťažovanie nad mieru primeranú pomerom“ a o „vážny zásah do práva“, a nie akékoľvek obťažovanie či zásah. Existuje „bežné“ či „obvyklé“ užívanie pozemku, ktoré sú susedia v rámci akejsi všeobecnej tolerancie povinní strpieť. Ešte k tomu existuje všeobecné riziko, že sused dostane jedno či pár žihadiel bez ohľadu na to, či je v susedstve včelár, alebo nie.
Úprimne si ale odpovedzte, či včely naozaj obťažujú susedov. Ak je to vážne, radšej ich premiestnite a nerobte zlé meno včelárom. Ak to tak nie je, susedia si musia zvyknúť. Tiež si ale dajte pozor, či nehrozí vandalizmus (takých prípadov je mnoho), ak áno, radšej ich presuňte a máte pokoj.
Akonáhle by ste mali čo i len drobné obavy, rozmiestnite fotopasce s okamžitým odosielaním. Z Číny ich viete kúpiť za zlomok ceny. SIM-kartu si berte z T-mobile, v správnom nastavení Magenta skupiny sú mms zadarmo.
Nezabudnite na správne označenie včelnice, ktoré si viete aj rozšíriť a vylepšiť.
Potrebujete ešte viac podrobností o správnom umiestnení včiel? Nájdete ich tu.
Komu niet rady, tomu niet pomoci
Jednu zo včelníc máme 1,5 km od okraja obce v extraviláne v poliach. Vedie k nej neverejná súkromná cesta, včelnica je presne na jej konci. Celú sme ju ohradili proti zalietavaniu včiel na cestu (viď 2x foto hore), vysadili rôzne kríky tak, aby čoskoro vytvorili ešte vyššiu prirodzenú zábranu proti zalietavaniu. Kríky nám nejaký dobrodinec na jar 2021 osekal, nakradol si z nich sadenice. Keby boli veľké, tak v poriadku, ale maličké… Ich rast sa tým nehorázne spomalil.
Okolo včelnice je hromada upozornení na včely, biologické nebezpečenstvo, nebezpečenstvo bodnutia, tabuľka s radami, ako sa správať pri včelách. Pripomína to NASU so satelitmi či slovenské cesty s bilbordmi. Občas sa tam chodia prechádzať ľudia, tak aj z tohto dôvodu.
Nielenže ignorujú dané upozornenia, ale občas sa ešte zastavia pri plote a obdivujú. Za zvedavosť sa niekedy ale platí…
Niektorí sa pekne pred včelnicou otočia a idú naspäť, iní ale „musia“ prejsť aj posledných 50 m (tých 1450 m nestačí), jednoducho musia…
Koly, drôt, tieniaca textília, rastliny + príslušenstvo nebolo veru lacné. Pri ceste bola pôda ako betón, pre rastliny sme museli dokonca nanosiť novú zeminu a krvopotne vykopať väčšie jamy. Na zásobu vody pre polievanie kúpiť IBC kontajnery (aj ich prepojiť) a pre získavanie vody nainštalovať odkvapy na plechové garáže („zázemie“), tie inštaloval odborník. Dokonca raz nám vodu priviezli aj požiarnici (za symbolickú odmenu, bez nich by sme boli vtedy stratení).
Bolo to neskutočne veľa práce, na ktorú sme mali našťastie pomocníkov (ktorí to ale robili za protislužbu). Ak si odmyslím tú hromadu práce, aj priame investície € boli enormné. (Bavíme sa okolo 3 tisíc eur, dnes by to bolo ešte drahšie). Ak by sme platili za prácu, ani sa nedoplatíme. A to všetko len preto, aby včely neobťažovali prípadných okoloidúcich (čo tam oficiálne nemali čo robiť) a ešte nám to niekto kazil poškodzovaním rastlín. Dajte si to do protikladu so včelármi, čo majú hromadu agresívnych včelstiev medzi domami a v živote ich nenapadlo urobiť akékoľvek opatrenie. A ešte im skúste niečo povedať, „tak uvidíte“. Pre nich sme hlupáci my.
Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
Dve panie takto chodievali na prechádzku očividne častejšie, jednoducho „museli“ prísť až k včelnici. Tabuľky mali prečítané, dokonca aj tie s radami. No prišiel deň…
Tesne pred búrkou, práve na konci prehliadky včiel (prehliadka včely nasrdí), pri repkovej znáške (z repky sú včely agresívne) vliezli panie celé v čiernom do letovej dráhy včiel. Horšiu chvíľu si vybrať nemohli. Repka bola hneď pri ceste, naspäť sa vracali ťažké včely, preto výšku naberali až pred plotom. Áno, žiaľ, dobodali ich. Tu nepomohol ani plot, útočili vracajúce sa včely, nie vyletujúce z úľa. Včely, ako aj žihadlá som vyťahoval jednej panej z vlasov. Vravím jej: „Pani, tie upozornenia tu nie sú pre nič za nič.“ Ona na to: „Čítala som, nemyslela som si, že môžu byť také agresívne.“ Tak už obe vedia… Kto je vinný? No, samozrejme, včelár!
Ich reakciou bolo aj: „Ako ste sa opovážili dať sem tie včely!!!“
Nie, nemôžu sa otočiť pred včelnicou…
Do ešte väčšej vzdialenosti sme nainštalovali nové (provizórne) upozornenie (aby sa otočili ešte skôr, dokiaľ kvitne repka), aby mohli veselo ignorovať aj toto.
Prečo takto opisujem túto moju skúsenosť? Pretože som na jednej strane z neustálej ignorácie ľudí (od mládeže až po dospelých) unavený a frustrovaný, na strane druhej mi bolo tých paní nesmierne ľúto a trápilo ma to.
Preto pevne verím, že tento článok na vás zapôsobí nielen informatívne, ale najmä edukačne a bude pre vás veľkým prínosom. Aby ste raz neskončili podobne ako tie dve panie. So žihadlami nie sú žarty.
Skúsenosť z kočovky
So včelami kočujeme niekoľko rokov, skúsenosti sa nazbieralo až-až. Spomeňme si aspoň jednu.
Včely sme mali umiestnené na okraji lúky, v kopcoch nad jednou obcou (asi 2 km od obce). Umiestnilo nás tam družstvo, pred lúkou viedla stará rozbitá cesta (oficiálne už nevyužívaná) a za ňou pole slnečnice. Chceli sme ísť hlbšie do lúky, ale družstvo odvetilo: „Povedali sme tu, tak budú tu, čo nie je jasné?“ Pozemky navôkol malo totižto všade družstvo, tak pochopiteľne… Čo sa stalo?
Do obce k babke prišla vnučka (miestna rodáčka) už dlhšie žijúca v Košiciach s priateľom. Šli sa prejsť, odniesla si žihadlo a asi chytila hysterický záchvat. Hysterický, nie anafylaktický. Volala totižto požiarnikov, že ju napadli včely, aby to prišli dať do poriadku. Keď sa spýtali, kde sú a ona odvetila, že 2 km za obcou, v kopci v poliach, spýtali sa, či si robí žarty a zložili jej telefón. Tak volala políciu, hliadka došla na adresu (musia, robí sa záznam), že teda, kde sú tie včely, nijaké nevidia. Opäť odvetila, že 2 km za obcou, v poliach. Odvetili: „A kde akože inde by mali byť?“ Samozrejme, tiež odišli. Tak šla za starostom, tam to tiež skončilo s tým, že čo akože teraz chce…
Od starostu sme sa o tom dozvedeli aj my, šli sme za ňou, ale našli sme tam už len babku, od ktorej sme sa dozvedeli podrobnosti. Ani od nej si nedala dohovoriť, preto to všetko. Ak by sme ich dali do lesa, sťažovala by sa snáď potom, že spoza stromu ich nevidela? Rozum sa pozastavuje, ako vyvádzala…
Čo s tým ďalej?
V diaľke pred úľmi popri ceste sme dali tabuľky s upozorneniami na včely a s prosbou, aby radšej prípadní okoloidúci obišli úle po lúke a nechodili popred ne. Proste prejdú navyše pár metrov okľukou, ešte sme aj úle v diaľke obtiahli bielo-červenou výstražnou páskou, ach… na smiech. Ísť na prechádzku, to hej, no prejsť pár metrov navyše, to už nie xD Ľudia aj tak chodili popred úle (nik sa ale nesťažoval).
Pre zaujímavosť, čo čert nechcel, dozvedeli sme sa, že po ceste pôjde cyklomaratón, našli sme pred úľmi aj tabuľku – Návestie pre cyklistov. Ešte toto chýbalo. Volám „na mesto“, pánovi, čo to mal na starosti a vysvetľujem, že tam máme včely. „Kdeže sú?“ Tak mu to opisujem. „Ale nekecajte, tam sme dali tabuľku a ani neviete, ako dlho sme tam boli, nijaké včely sme nevideli.“ No boli za burinou, tak ich zjavne nevideli. Nič ich neobťažovalo, nemáme si vraj lámať hlavu, je to predsa úplne v poriadku. Pre istotu sme ale včely večer zavreli a pustili až pred obedom, keď pelotón prešiel.
