Problémy včelárstva

Včeláriť dnes a napríklad pred 30 rokmi je niečo úplne iné. Ešte pár rokov a ten rozdiel bude ako nebo a zem. Objavili sa nové problémy vo včelárstve, ktoré sa rapídne zhoršujú a väčšina z nich tu vôbec nebola alebo aspoň nie v takej rapídnej miere.  Nie, samotný klieštik je už len okrajový problém, omnoho horším sú vírusy, ktoré napomáha prenášať. Súvisí to aj s prevčelením časti územia. Ešte väčším problémom je čoraz väčšia absencia znášok, ale je tu aj neuvedomelosť ľudí, neznalosť zákazníkov, nedbalosť včelárov a rôzni priekupníci či dokonca prichádzajúci ázijský sršeň. Problémom sú dokonca aj teplé zimy. Čo sú aktuálne najväčšie problémy včelárstva? Nie, samotný mor včelieho plodu to nie je, hoci môže dôjsť aj k spáleniu celej včelnice. Poznáte ale o more najaktuálnejšie novinky? Predpokladám, že asi nie, tie určite „prepíšu učebnice“.

Prečítajte si o veciach, o ktorých sa bežne nehovorí, či o ktorých nie každý vie. Nebojte sa, nebudeme tu riešiť problémy s pesticídmi, o tých už počul snáď každý.

Absencia znášok

Dovolím si tvrdiť, že to je v týchto časoch úplne najväčší problém. Aj preto sa mu venujeme plnohodnotne tu. Súvisí aj s problémami sucha.

Znášky sú čoraz menšie, včelár neďaleko nás (SP okres) spomínal s nadšením v tvári: „V 93. roku som mal znášky 56 kg na včelstvo, to boli časy.“ A teraz (vtedy bol 2021) ste mali koľko? 6 kg ako aj minulý rok… Pointa je ale predovšetkým v tom, že najviac trpia včely.

Neuvedomelí ľudia

Bežiaci fenomén, ľudia sa sťahujú z miest na vidiek, ale chcú „žiť ako v meste“. Vadí im zápach z hnojenia polí, družstva, kikiríkajúci kohút (videli ste súd s kohútom? Vyhral ho kohút, môže kikiríkať ďalej), ale aj včely. Vlastné skúsenosti sme popísali aj tu. Žiaľ, aj v obciach sa nájdu ľudia, ktorí sa dožadujú, aby tam započal život ako v meste. Nechcú ani počuť, že po zahraničí sa čoraz viac chovajú včely v meste či sa dokonca pestuje kade-tade po parkoch, popri železničných koľajniciach a pod.

Príklad zo Slovenska: Ľudia nakúpili pozemky pri družstve, lebo boli lacné. Boli tam, videli to a „cítili to“, stavali, postavili a následne spustili petíciu za zavretie družstva, lebo ide z neho zápach. Podobne to býva aj s včelami, vedia, kde stavajú (pri včelnici), postavia a následne to začína… či dokonca prídu rovno, že kúpili pozemok a tá „vaša včelnica odtiaľto okamžite zmizne“.

Včelár mal 40 rokov, včelnicu na okraji obce, prišiel pán, kúpil pozemok vedľa, postavil nejaký podnik. Pri kúpe bol upozornený na včelnicu nachádzajúcu sa vedľa, slepý tiež nebol. Dostaval a zažaloval včelára. Môžeme polemizovať ako, ale súd vyhral. Včelár na  staré kolená musel presúvať včelnicu preč.

Nakoľko sa neustále komplikujú pravidlá na registrácie včelníc, konflikty budú len pribúdať.

Prevčelenie

Prevčelenie je jav, keď na danú oblasť je príliš veľa včelstiev. Proste je v danej oblasti oveľa viac včiel, než sa dokáže kvalitne uživiť. Veľký problém s tým majú v Maďarsku, v Česku a začal aj  na niektorých miestach Slovenska. V Maďarsku hádam pred 20 rokmi začali dávať veľmi štedré dotácie pre včelárov, spôsobilo to zdvojnásobenie počtu včelstiev v krajine. Produkcia medu ale nestúpla, ostala rovnaká, jednoducho to prepískli. Mnoho fariem skončilo, ešte viac sa zhoršil problém s pančovaním, rapídne nabehli úhyny.

Na Slovensku dotácie štedré veru nie sú (nestojí to ani za rozoberanie), prevčelenie započalo obrovské „včelárske boom“ vo verejnosti. Pribudlo (a stále pribúda) veľké množstvo nových včelárov. Sú potrební? To teda, že áno! Priemerný vek včelára bol donedávna cez 60 rokov, včelári vypadávajú (vek), no veľké výpadky dlhodobých včelárov ešte len začnú. Mnoho nových ako rýchlo začalo, tak aj rýchlo končí (zhoršené podmienky posledných rokov, nevzdelanosť, odmietajú pracovať – sen veľkých ziskov bez námahy,…). Alebo držia len malé počty včelstiev. Starý včelár vypadne so 60 včelstvami, koľko treba nových, aby ho nahradili, keď majú po 5 či 6 rodín (včelstiev)?

Problém prevčelenia nie je v samotnom pribúdaní nových včelároch, problém je v tom, kde pribúdajú! Na miestach, kde je včelstiev už dávno dosť. Príkladom môže byť napríklad Ružomberok, kde z 1 600 včelstiev za 3 roky počty vzrástli na 2 600. Pribúdajú predovšetkým v okolí veľkých miest. Na okolí našej včelnice pri Prešove rovnako počty včelstiev (od času, keď sme tam v 2019 prišli) stúpli na dvojnásobok (našich je tam minimum), a počet včelárov asi na 3-násobok. A neskončilo to, sami niektorých zaučujeme. Nás tam volal kamarát, že má neďaleko včelnicu, znášky má minimálne (50 kg) a na zimu ani nekŕmi. To bolo pred 2019. Aj s inými faktormi je stav, že je rád, že má do 30 kg, mimo znášky musí podnietiť a na zimu musí zakŕmiť.

Aj keď to znie nepekne, noví včelári by si mali zakladať včelnice čo najďalej od iných včelárov, pre dobro všetkých. A veru je miest dosť, len to by museli mnohokrát dochádzať – a v tom je najčastejšie koreň problému (nechce sa im, vyššie náklady,…). Vravia si, veď len ja tam pribudnem a prečo by som ja nemohol…  len to si povie skoro každý a zrazu máme (v istých oblastiach) dvojnásobok včelstiev a ide to vyššie.
Je hromada území, ktoré sú už absolútne bez včelstiev. Áno, má to súvis s vyľudnením vidieka a je obrovská škoda, že k tomu dochádza, trpí tým aj príroda. No s prinavrátením včiel do daných oblastí by mal prospech aj včelár. Reč je tu o trvalom stanovišti, nie o kočovaní.

Kde je málo včelárov, si viete pozrieť aspoň orientačne na Mape včelstiev a stanovíšť SR. Nie je to presné a existuje mnoho včelárov, ktorí včelária ,,načierno“, bez základného nahlásenia. Príklad, nemenovaná obec pri Prešove – jeden jediný registrovaný včelár a 6 ďalších neregistrovaných, o ktorých vie…

Skúsenosť včelára z JV SK, mali včelnicu so skoro 300 včelstvami, rokmi s klesajúcimi znáškami to znížili na 100, že o rok to dajú na 80 a aj to bude asi veľa. Na jeseň kúsok od nich niekto zriadil včelnicu so 150 rodinami. Čo z toho bude? Pohroma pre všetkých navôkol… Proste pri zriaďovaní novej včelnice treba premýšľať. Sú miesta, kde naozaj nové včelstvá netreba a sú miesta, kde sa v pohode uživia, len miestni zbytočne vyvádzajú.

Nedostatočná výživa

V prvom rade súvisí s absenciou znášok, v druhom ale s prevčelením. Včely potrebujú dostatok nektáru počas celého roku ale tiež peľu, a to multifokálneho, t.j. z rôznych rastlín. Ani vám by sa nechcelo jesť stále to isté (napríklad iba chlieb), a skôr či neskôr by vaše telo dopadlo zle – chýbali by niektoré vitamíny, minerály, … Aj včely potrebujú pestrý peľ, inak na to doplatí aj ich imunita. Slabá imunita spôsobuje aj ľahké podľahnutie chorobám. Nedostatok peľu okrem iného spôsobuje nedostatočne vyvinuté tukové teliesko, ktoré zimným včelám zabezpečuje aj ich dlhovekosť.
Nehovoriac o tom, že peľ nesmie byť zaťažený pesticídmi. Tie sú lipofilné (viažu sa na tuky) a nakoľko peľ má aj veľa tukov, je výborný nosič – smerom do úľa. A keďže vosk je tiež len forma tuku, prechádza to aj do tejto matrice.

Áno, pesticídy sú obrovský problém na niektorých územiach SK. A nemusia pochádzať z veľkých sadov, často sú to záhrady a záhradkárske kolónie kde sa našiel diletant, čo strieka počas kvitnutia.

Choroby

Najväčší masaker aktuálne spôsobujú vírusy, výrazne stoja za CCD (Syndróm kolapsu včelstiev). Prevčelenosť problém vírusov obzvlášť znásobuje – vírusy sa mixujú, mutujú a kde je veľa včelstiev, je veľa vírusov. Zalietavanie včiel (keď včely ,,emigrujú“ do iného úľa) je na počudovanie častý jav. Rovnako rabovky, obzvlášť pokusy – keď včely vykrádajú iné včelstvá, najmä keď niet znášok. Stáva sa aj to, že ak včelstvo kolabuje, časť včiel opustí úľ a vžobre sa do iných úľov. Včely sa stretávajú aj na kvetoch. Tieto kontakty včiel zároveň znamenajú aj kontakt vírusov.

Čím viac včely trpia na iné faktory, tým skôr ich vírusy zdolajú. Ak nie jeden, tak druhý, tretí… Dá sa to porovnať s AIDS, kde ľudí nezabíja samotné AIDS, ale zápal pľúc, chrípka či inak pomerne ľahko zvládnuteľné choroby alebo dokonca banality. Dá sa to porovnať aj s nejakým hladom trpciacim Afričanom, skôr ho položí bežná choroba, než keby bol pri plnej sile.

Dá sa proti tomu bojovať s dlhodobejším účinkom cez šľachtenie (ideálne miestnych/lokálnych) včiel. Je to ale zdĺhavé, náročné a skoro nik to nerobí (nevie, nedokáže, ale hlavne nemá ochotu).

Mor

Presnejšie ide o americkú hnilobu včelieho plodu, to, čomu sa hovorí bežne hniloba (aktuálne na SR nezaznamenaná) je európska hniloba včelieho plodu. Americká hniloba (mor), je bakteriálne ochorenie, podlieha povinnému hláseniu, v rámci eradikácie moru včelieho plodu, je to proste postup, ktorý má zabrániť jeho šíreniu a zabezpečiť jeho likvidáciu. Tento postup aktuálne preberajú od Slovákov aj ďalšie krajiny Európy. Je na ňom veru čo vylepšovať, ale pokiaľ nie je iná náhrada, jeho zrušenie nie je rozumné.

Mor má 4 kmene označené ako ERIC (5. (LT 3) nedávno objavený), z toho len dva sú na Slovensku – ERIC I. a ERIC II., a aj oni majú ešte rôzne línie a mutácie. Najnebezpečnejšie sú tie, ktoré zabíjajú neskôr, t. j. zabijú larvu až po zaviečkovaní, včely to ťažko odhalia, baktérie sa premnožia, spóry rozšíria. Toto odhalí (mal by!) aj včelár. Kmene a línie, ktoré sú smrtonosnejšie, t. j. zabijú rýchlejšie sú menej nebezpečné – mŕtve včelstvo už nelieta (svojou aktivitou nerozširuje nákazu), čo si včelár (snáď včas) všimne, ale nakoľko obvykle neostáva mŕtvy zapáchajúci plod, nevie o tom, že ide o mor.

ERIC I. (LT 10 – 13) zabíja neskôr a práve toto je kmeň, ktorý býva diagnostikovaný a likvidovaný na Slovensku. Je výrazne potlačený (skoro ho niet), no boj s ním nekončí. Jeho nájdené ohniská si viete pozrieť tu.

ERIC II. (LT 6 – 10) zabíja rýchlo, včelári nachádzajú chradnúce alebo ešte častejšie už len mŕtve včelstvá. O tom, že ide o mor, vôbec netušia. Práve tento je na Slovensku najrozšírenejší. V Čechách je pomer naopak (Erik I. 70% vs Erik II. 30%)

Spóry moru sa dostávajú aj do medu (pre človeka sú neškodné), preto jeho testovaním sa tiež dá odhaliť mor. Napríklad vo vzorkách z Argentíny vyšla pozitivita asi na 60 %. V ďalších testoch z iných krajín pomenej, ale výpovedná hodnota je rovnaká – mor je vysoko rozšírený, len sa o tom nevie, resp. sa to nerieši (prípadne potlačuje antibiotikami, vyliečiť sa nimi ale nedá). Áno, rozšírený je aj na Slovensku viac, než je zaznamenané, nakoľko je mnoho včelárov, ktorý jeho výskyt taja, resp. o ňom nevedia a nakoľko vzorku meliva neodošlú na testy, ani na to neprídu.

Laboratórna diagnostika má ale nastavenú veľmi malú citlivosť, t.j. vo vzorke musí byť naozaj veľa spór, aby boli odhalené. Áno, existujú iné spôsoby/metodiky s vyššou citlivosťou, ale nepoužívajú sa.

Dajú sa liečiť? Dajú, ale úspech nie je zaručený a žiaľ väčšina včelárov to nie je schopná (či aj ochotná) urobiť. Pre úplnosť informácii (nenavádzame!) ide o 3 x premetenie na medzisteny + vyhladovanie, to by to mohlo vyriešiť. Ale ak je to v rukách neznalých, tak (aj) pre okolie je to nebezpečné a nakoľko …

Ak je choroba vo vážnejšom stave, včelstvá sa musia podľa platnej legislatívy spáliť. Problém je, že sa takto zlikvidujú aj včelstvá, ktoré by možno chorobu aj zvládli a presunuli túto genetiku ďalej. Preto je potrebné včelstvá proti moru šľachtiť, čo je bezpečne možné pomocou laboratória na to zameraného (aktuálne výskum v Nitre).

Založený je na výskume materskej kašičky, ktorá je hlavnou zbraňou proti moru. Larvy bývajú napadnuté morom v prvých hodinách svojho života, práve v období keď sú larvy kŕmené materskou kašičkou. Nie každé včelstvo má kašičku, ktorá dokáže úspešne bojovať s morom, a práve včelstvá, ktoré sú najúspešnejšie, by mali byť ďalej množené.

Pravda je taká, že spóry moru môžu byť vo včelstve roky v latentnej forme, bez toho, aby ochorenie prepuklo. Trošku nepresný príklad, ale predsa – rakovinové bunky má v tele každý človek, ale iba niekto ochorie… S prípadnými „pokusmi“ o prepuknutia ochorenia si včely vedia aj prirodzene poradiť – spomenutou kašičkou (jej kvalita sa mení v priebehu sezóny, a to aj u tej istej matky), medom – silnejšie včelstvá majú medy s vyššou antibakteriálnou aktivitou, čistiacim pudom a úlohu zohráva aj propolis. Dospelé včely majú látky v tráviacom trakte proti moru, kŕmičky majú na česle filter, existuje aj látka u mladých lariev, ktorou sa bráni proti moru. Ani ,,pár“ spór, ktorými sa nakazí mladá larva, nemusí znamenať problém, v čreve je dosť biomasy, ktorá zabráni ,,preniknutiu“ baktérii ďalej, ak odolá, tak sa ich po vykalení zbaví. Musí teda dôjsť k riadnemu premnoženiu baktérií, aby prekonali túto ochranu. Aj samotná obmena diela má svoju úlohu. Či sa vo včelstve ochorenie prejaví alebo nie, záleží od okolitých vplyvov (pozri celý tento článok), spomínali sme to aj pri vírusoch a od genetiky – kde sú ochranné mechanizmy silnejšie a kde nie. Čiže áno, včelstvá môžu mať prítomné spóry dlhé roky a nemusí sa to (možno ani nikdy) prejaviť, ale keď sa zmenia niektoré podmienky, vyskočí to.

Vedeli ste, že existujú vakcíny pre včely? Sú zamerané proti moru. V skratke, aplikuje sa na matku a tá následne kladie vajíčka, z ktorých vyliahnuté včely sú (mali by byť) imúnne proti moru. Imúnna je aj jej dcéra (nová matka), ale tá už nekladie imúnne vajíčka. Používa sa to v severských krajinách, nedávno bežal povyk, že s nejakou prišli aj v USA.

Nerozoberáme tu priebeh choroby ani jej podrobnosti, sú dávno známe, resp. si ich viete dohľadať. Spomíname tu informácie, ktoré možno nepoznáte a novinky, ktoré vzišli z prednášky o doslova geniálnom výskume v Nitre (ktorý stále prebieha) a prepíše mnohé postupy a učebnice. Keď bude oficiálne zverejnený, určite sa o ňom dozviete, zatiaľ toľko. 

Teplé zimy

Aj keď sa to možno nezdá, včely potrebujú v zime tuhé mrazy. Nie je pre ne v zime nič lepšie, ako dlhodobo nízka (ideálne stabilná) teplota. Vyhrievajú chumáč a čakajú na jar, spotreba zásob je približne 1 kg na mesiac. Už v septembri by mali prestať plodovať (vychovávať nové generácie). Pri dvojfázovom zakŕmení fungujú čisto na mede. A potrebujú pokoj.

Aby bolo jasné aj pre laikov, poznáme letné a zimné včely. Letné žijú orientačne 6 týždňov, zimné 6 (a viac) mesiacov. Zimné sa liahnu postupne po troške už po slnovrate, ich úlohou je ale nepracovať a „priberať“, pripraviť sa na zimu. Sú približne v počte 1/3 (cca do 10 000) stavu letných včiel v lete (cca do 35 000) u „našej“ Kraňky (včely, čo sa chovala/chová na Slovensku). Majú preniesť včelstvo cez zimu a následne na jar spustiť a rozbehnúť chov letných včiel, proste naštartovať mechanizmus. Prípadne ešte priniesť nejaký med v skorých jarných znáškach.

Neskutočne vysoké teploty v posledných rokoch spôsobujú, že zimné včely vylietavajú von a pracujú v období, keď majú oddychovať. Nehovoriac o tom, že matka na jeseň kvôli vysokej teplote dlho ploduje a rovnako aj príliš skoro (resp. vo veľkom) na jar. Či dokonca v zime, to môže byť pre ne likvidačné. Včely sa dorobia predčasne, míňajú zásoby a pritom vychovajú už len krátkoveké včely – čiže tie sa prác, ktorých by sa mali pôvodne zúčastniť, zjavne nedočkajú (nedožijú), tým pádom budú chýbať neskôr. Včiel bude na jar menej (ak vôbec), neskôr sa rozbehnú, skôr môžu podľahnúť chorobám, skôr zimné včely na jar zomierajú (ak sa jej dočkajú) atď. Proste je to zlé, zlé, veľmi zlé. Ako v lete nepotrebujú horúčavy, v zime potrebujú zimu.

Ázijský sršeň

Problém, ktorý tu ešte nie je, ale je za dverami. Aktuálne je v polovici Nemecka, Francúzsko je zamorené. U nás bude o pár rokov, ak nie skôr …

Neznalí zákazníci

Nevedia, ako si vybrať včelára, akú hodnotu má med a iné produkty, či čo všetko je za cenou medu. Nemajú tušenia, aké sú náklady na včelárenie, či ani koľko stojí úľ. Ani koľko námahy stojí len začatie. Nie je nič ojedinelé, že nemajú ani poňatia o ničom, no myslia si presný opak – to je najhorší scenár. Čo s tým? Vzdelávať, vzdelávať, informovať, šíriť osvetu. Pomôcť viete aj vy…

Stále je vysoké percento populácie, ktoré nemá ani tušenia, aké iné včelie produkty existujú pomimo medu. V živote nepočuli o propolisových čípkoch, trúďom mlieku, tinktúre z víjačky voštinovej a iných. Kde to, aby ešte aj poznali na čo slúžia. A to obzvlášť mladí ľudia (aj keď nie iba oni).

Nedbalí včelári

Aj z radov nových, aj z radov starých. Napomáhajú či doslova šíria svojou nečinnosťou a zanedbávaním choroby a klieštika. Komplikujú život ostatným včelárom, napríklad podradnou kvalitou, robia im zlé meno podvodmi, pančovaním a svojou neodbornosťou ubližujú včelám.

Obzvlášť problémy spôsobujú priekupníci, sú hotovou pohromou (pozrite koniec článku). Väčšinou majú pár včelstiev na zakrytie svojej činnosti, občas ani to nie. Kupčia nielen s včelími produktmi, ale aj so samotnými včelstvami (aj pochybného pôvodu) a matkami. Aby to nestačilo, aj s včelárskym vybavením – základ je predať čo najdrahšie, je jedno, že prenesú choroby, alebo že ten medomet zo šrotoviska kontaminuje med, ich to nebude. Základom sú pre ne kontakty!

Obrovský problém spôsobuje vosk, je po mede druhý najfalšovanejší produkt. Nájsť kvalitný (čo najčistejší) vosk je obrovský problém. Pančovanie vosku parafínom je stará vec, stále bežná, ale ešte pomerne bezpečná oproti tomu, čo všetko dnes do vosku miešajú. Rôzne oleje, ktoré sú doslova odpadom, stearín (už pri pár % prítomnosti vo vosku spôsobuje hynutie plodu), ceresín, živočíšne tuky a ďalšie. Tiež vosk znečistený pesticídmi a šialenými dávkami liečiv (lipotrofné, t. j. ukladajú sa do vosku, nakoľko je to forma tuku). Nakoľko včelári vosk recyklujú a dávajú na medzistienky (otvorený kolobeh vosku), tak sa tejto ,,špiny“ potom nezbavíme ešte veľmi dlho, ak sa dostane do obehu. Zo zahraničia vykupujú vosk (aj) zo Slovenska – no, samozrejme, len kvalitný, dajú si záležať aj na testoch, nám tu potom chýba a dováža sa všakovaký panč a odpad. O spaľovaní kvalitného vosku cez sviečky ani nehovorím, je to obrovská škoda. Pritom sviečky z včelieho vosku nie sú vôbec „zdravšie“ než z parafínu atď. Viac o tom tu.

Chápem, keď to nakúpia ďalší priekupníci a špekulanti. Ale keď to kúpia včelári, ľudia, tak to nechápem. To sú stále takí naivní? Tá nízka cena im neevokuje, že je tu niečo nekalé? Stále si myslia, že práve oni zázrakom natrafili na extra výhodnú ponuku? Hrozne mi to pripomína inzeráty na autá typu: ,,Po starom nemeckom dôchodcovi, garážované, minimálne jazdené“. Je ich toľko, že zjavne predávajú iba dôchodcovia. xD Do mailovej schránky mi denne prídu asi 3 maily, že som vyhral v lotérii, zdedil obrovský majetok a obdobné veci, proste bežný spam. Neuveríte, ale ak sledujete média každý rok sa nájdu ľudia, čo naozaj uveria, že vyhrali napríklad milióny v nejakej africkej lotérii, a to aj medzi mladými ľudmi (samozrejme, skončia okradnutí). Následne každý týždeň je v krimi novinách okradnutý dôchodca a ľudia sa divia, ako im mohli naletieť. A tu nakúpia odpad od priekupníkov a nie vosk.

Aj keď sa to možno nezdá, ani včelári s veľkým počtom včelstiev nevyprodukujú veľké množstvo vosku navyše, jednoducho to nejde. Čiže akonáhle niekto predáva priveľa vosku (či očividne dlho), buď nebude jeho, alebo nebude čistý… žiaľ. Menší včelári sú často absolútne nezodpovední v recyklácii vosku, buď pri nej majú obrovské straty (neznalosť, ale predovšetkým odmietajú investovať), alebo dokonca ho normálne zahodia, nechajú zožrať víjačkou. Pritom ho potrebujú na medzistienky… Čiže ani argument ,,nakúpil som od malých včelárov“ nemá veľkú váhu, nakoľko ani to nie je také ľahké. Kde sú veľké znášky, včely vyprodukujú viac vosku, kde sú úbohé, menej. Niekde sa uvádza, že včely potrebujú na 1 kg vosku spotrebovať 4 kg medu, niektoré zdroje to hrotia až na 10 kg. Tak či tak, nedá sa včely prinútiť zámerne produkovať „iba vosk“, resp, obzvlášť veľa vosku.

V histórii boli časy, keď sa voskom dalo normálne platiť. Prečo to spomínam? Lebo inflácia … Rok 2022, nielen vojna nabrala obrátky, ale aj inflácia. Niektorí včelári odmietli predávať svoj (kvalitný) vosk. Vosk sa nepokazí, rokmi mu nič nebude a jeho hodnota stúpa. Ak je ešte ozaj čistý, skutočná hodnota je obrovská. Je to komodita, ktorej hodnota neklesá, iba stúpa.

Máme obrovskú spotrebu vosku, vosk navyše niet. Ak niekto veľmi potrebuje, pár gramov sa nájde, vo veľkom proste NIE. Tvrdú chémiu nepoužívame, vosk 3x perieme (nečistíme kyselinami), je to ako časovo tak aj energeticky (finančne) náročné. Ide ma ale trafiť (prepáčte za výraz), keď sa ozývajú ľudia a pýtajú vosk na kg či ako sa vyjadrujú aj „desiatky kg“, no platiť chcú almužnu. Buď na predaj do zahraničia, alebo „odpiecť“ ho na sviečky… a my máme byť ich sponzorom. Ach!