Viete o tom, že materskú kašičku (Gelée royale, Royal jelly) sa neoplatí produkovať? Aspoň nie na predaj. Časy, keď to malo zmysel sú dávno preč. Čo sa za tým skrýva? Prečo ju drvivá väčšina včelárov nemá, no niektorí ju majú na kilá a sú ešte aj firmy, čo ju ponúkajú výrazne lacno? Odkiaľ pochádza? Prečo sú jej ceny rozdielne? Na skladovanie je veľmi citlivá, viete teda, ako ju správne skladovať? A čo účinky, viete, že kvôli nim má cenu zlata? Máte vôbec predstavu o tom, čo to vlastne materská kašička je a ako sa získava?
Čo je to materská kašička?
Pre istotu, aby bol každý v obraze, si najprv v skratke povedzme, o čo vlastne ide. Materská kašička (ďalej MK) je vylučovaná z hltanových žliaz včiel robotníc, základom pre jej tvorbu je včelí peľ. Včely využívajú MK na kŕmenie dospelej matky a na kŕmenie lariev budúcich matiek. S maličkou zmenou v zložení ju používajú aj na kŕmenie ostatného plodu, ale len na cca prvých 24 hodín, potom dostávajú inú kŕmnu kašu.
MK je bezodpadová, kompletne sa vstrebe do tela („žiadna potreba toalety“). Matka vďaka nej cez vrchol sezóny položí 2000 vajíčok denne (ba aj viac), čiže niekoľkokrát viac ako sama váži a dožíva sa niekoľko rokov oproti robotniciam, ktoré v lete žijú len pár týždňov.
Farba MK je biela so žltým alebo béžovým odtieňom, s konzistenciou hustého jogurtu. Chuť má dosť špecifickú – sladkokyslú, pálivú. Rozhodne nečakajte nič veľmi sladké. Je to vysoko hormonálna látka. Účinkov MK na ľudský organizmus je neskutočne veľa, len stručne ich spomenúť by bolo na niekoľko článkov.
Má výrazné antioxidačné, protimikróbne, pritovírusové účinky. Je významný biostimulátor, normalizuje metabolické procesy, zlepšuje výživu tkanív (okrem iného zabudováva sa do biologických membrán, mení ich vlastnosti, aktivitu membránových proteínov atď.), reguluje hormonálnu činnosť, urýchľuje normálny vývin organizmu, upravuje poruchy nervového systému, napomáha odstráneniu vazokonstrikcie, znižuje hladinu cholesterolu.
Má anabolický účinok, je vynikajúca pri neplodnosti, po infarkte (samozrejme aj na prevenciu), ponúka ochrannú funkciu organizmu, je vynikajúca po operáciách, pri vyčerpanom organizme a má ďalšie a ďalšie účinky…
Chcete vedieť viac o účinkoch a spôsobe užívania? Pozrite si to tu. Tento článok je prevažne o produkcii MK 🙂
Vedeli ste, že materská kašička hrá prím v boji včiel s morom včelieho plodu? Ide o pasívnu ochranu, viete si to pozrieť tu.
Ako sa skladuje?
Materskú kašičku poškodzuje slnečné svetlo, preto musí byť skladovaná v tme. Aj samotná nádobka by mala byť „svetlonepriepustná“, ideálne čierna alebo aspoň do niečoho obalená. Čiže keď vidíte predaj kašičky v priesvitnom skle, domyslite si…
Kašička rýchlo oxiduje, teda rýchlo degraduje v kontakte so vzduchom, preto by mala byť balená tak, aby sa do kontaktu so vzduchom dostala minimálne. Napr. v striekačke – je tam jediný úzky otvor, ústie striekačky, ktoré býva mimo užívanie uzavreté. Odoberiete si len potrebné množstvo stlačením piesta, pričom zvyšok obsahu sa do kontaktu so vzduchom nedostáva. Ak je striekačka obalená, hliníková fólia zabráni aj prístupu slnečného svetla a mierne aj výkyvom teplôt.
Kašička degraduje tým rýchlejšie, čím je vyššia teplota. Mala by sa skladovať v mrazenom stave. Ak kašičku užívate napríklad zo striekačiek, vyberiete si jednu do chladničky a postupne užívate, zvyšok ostáva v mrazničke. Ak teda vídavate predaj kašičky v obaloch, ktoré očividne mráz ani nevideli, domyslite si…
MK je možné aj lyofilizovať (sušiť mrazom), na to je ale potrebná špeciálna technológia, ktorá stojí desaťtisíce eur.
Kašičku je možné primiešať aj do medu, musí sa ale skladovať v chladničke a veľa kašičky sa primiešať ani nedá, inak vypláva na povrch (orientačne 1 až 1,5 g na 250 g medu).
Kašička nesmie prísť do kontaktu s kovom, hoci má povrchovú úpravu (na rozdiel od medu). Preto keď nebodaj zbadáte video, kde na zber sa používa prístroj, ktorý má hromadu kovových súčastí, ktoré prichádzajú do priameho styku s kašičkou, dokonca aj zberný žľab, domyslite si…
Aj pri ideálnom skladovaní postupne jej účinky klesajú, preto by sa mala užívať čo najčerstvejšia. Do 1 roka jednoznačne spotrebovať.
Všetko, čo poškodzuje MK pri skladovaní, ju poškodí aj pri zbere, preto aj samotný zber musí (mal by) byť tomu prispôsobený.
Ako sa získava?
Nasledujúce informácie o produkcii kašičky nie sú návodom pre včelárov, ale stručným informovaním pre laikov, aby mali aspoň základný prehľad a nedošlo k nedorozumeniu… Celý postup je pochopiteľne zložitejší. Na druhej strane ďalšie dve kapitoly môžu byť aj tak pre laika mätúce, čítajte preto ozaj sústredene.
Najprv je potrebné „prelarviť“, t. j. preniesť mladú larvičku robotnice starú do 12 hodín (je naozaj veľmi veľmi maličká) do novej bunky – materskej bunky. Na to je potrebný dobrý zrak, pevná ruka a mnoho trpezlivosti, nakoľko tento úkon je potrebné vykonať mnohokrát (preniesť ich mnoho). To sa následne vkladá do včelstva („do úľa“), kde sa včely začnú o larvičky starať a začnú z nich chovať matky – t. j. kŕmiť ich materskou kašičkou. (Môžete si pozrieť výstižné video). Totižto matka je z rovnakého vajíčka ako robotnica, rozdiel je iba v tom, čím sú kŕmené. Tým, že larvička dostáva materskú kašičku, sa z nej stane matka. Viac o matkách si pozrite tu.
Na tretí deň od prelarvenia by sa v materskej bunke malo nachádzať maximum kašičky. O deň skôr by jej bolo menej aj o deň neskôr. Preto sa musí na tretí deň za každého počasia pozbierať, či prší, či fúka, zbierať sa musí, inak to bolo celé zbytočné. (Môžete si pozrieť zaujímavé video). Použije sa na to buď odsávačka, alebo sa to urobí ručne, pomocou špeciálnej lyžičky. (Na 1 g MK treba približne 4 materské bunky – pozri obrázok.) Buď sa najprv larvičky odoberú preč, alebo sa po zbere prefiltrujú, čo je rýchlejšie, ale dochádza k väčšej oxidácii. Následne (ak to okolnosti – počasie dovoľuje) sa prelarvuje znova a celý trojdňový cyklus sa spustí opäť.
Teraz sa možno zamotáte… Takéto cykly môžu bežať rovno 3, vždy so začiatkom v iný deň. Napr. v pondelok prelarvíme prvú sériu, v utorok druhú a v stredu tretiu. Vo štvrtok zberáme kašičku z prvej série (je to tretí deň), v piatok z druhej a v sobotu z tretej. Vo štvrtok po zbere môžeme rovno prelarviť znovu, a tak daný cyklus spustiť opäť (zberalo by sa v nedeľu). Piatok po zbere môžeme prelarvovať tiež zase a v sobotu detto. Za vhodných podmienok tak prelarvujeme a zberáme deň čo deň. Časom je to až nudná rutina, nič komplikované, ale neskutočne zdĺhavé. Dokiaľ to človeku pôjde primerane rýchlo, trvá to dlho a musí byť aj šikovný. Šikovný musí byť riadne, larvičky sú krehké a ľahko sa zrania, potom ich včely za nové potencionálne matky neprijmú.
Čo všetko sa musí pripraviť?
Včelstvá musia byť v dostatočnej sile, ideálne pred rojovou náladou alebo v nej. Musia mať dosť zásob a musí prebiehať znáška. Ak je príliš chladno, daždivo alebo horúco, obvykle znášky niet. Pri veľkom chladne ani nemusia mať ochotu chovať matky, aspoň nie vo veľkom, aj keby nebodaj znášku mali. Larvičky sa v chlade môžu tiež podchladiť, než sa dostanú do úľa. Za vhodných podmienok býva prijatých v priemere len 60 – 70 % larvičiek.
Totižto keď sa ide prelarvovať, z úľa sa musí vybrať celý plást s čerstvým plodom bez včiel a odtiaľ sa berú larvičky, prelarvuje sa niekde v ústraní. Plást s larvičkami sa berie z plodiska, t. j. z dolného nadstavku, čiže horná časť úľa sa musí zložiť dole, vybrať rámik a vrátiť zvyšok úľa naspäť. Rámik s plodom sa po použití vracia na pôvodné miesto do úľa, čiže proces treba zopakovať. Tých plástov s plodom behom dňa veľa netreba (ak bolo šťastie na hromadu mladých larvičiek), ale horná časť úľa – medník či aj medná komora môžu byť neskutočne ťažké, väčšinou v tom čase med nebýva vytočený. Na to treba niekoho silného, resp. niekoho, koho zdvihnutie veľkej váhy „nezlomí“.
Larvičky môžu aj prischnúť, ak sa dlho držia mimo úľa (tam majú potrebnú vlhkosť). Tiež ich môže poškodiť UV svetlo (slnko), kutikula nemá žiadnu ochranu (učivo SŠ). Neustále vyrušovanie včely berú zle a zvyšujú agresivitu.
Môže sa pokojne stať, že robíte všetko ideálne a včely sa ani nehnú, aby začali s chovom, totiž nejaká podmienka im nesedí. Alebo sa všetko rozbehne skvele, no príde napríklad zmena počasia a nielenže odmietnu ďalšie série, ale zrušia už existujúce. Premenných je v tomto procese neskutočne veľa.
Produkcia kašičky je extrémne časovo náročná
Aj keď sa vám produkcia môže zdať komplikovaná, až taký závažný problém to nie je. Áno, je to aj o šťastí, ale to je druhoradé. Najhoršie je, že na to treba hromadu času a ak ju chce niekto produkovať vo „väčšom“, musí to robiť cez sezónu prakticky nonstop. Jednoducho na produkciu kašičky musí byť JEDEN jediný ČLOVEK, ktorý bude ROBIŤ IBA TO a NIČ INÉ. Alebo viac ľudí.
Príklad ukážem na sebe. Nemám čas sa venovať kašičke, lebo by som musel pri nej byť denno-denne a iba pri nej. Áno, DENNO-DENNE. Ja ale musím robiť všetko ostatné. Potreboval by som na to ďalšieho človeka, brigádnika. Kde ho ale vziať?
Vo včelárskom časopise bol pred rokmi článok o produkcii MK, presnejšie o nemožnosti normálnej produkcie v našich podmienkach. V skratke tam odznelo presne to, čo je jasné aj nám. Samotný včelár nemá čas produkovať MK vo veľkom, musí na to niekoho mať, napr. otca na dôchodku, čo sa nudí (ten musí mať ale zdravý zrak aj chrbticu, pevné ruky, čiže väčšinou tadiaľ cesta nevedie) alebo potomka, ktorý by sa do toho pustil namiesto inej brigády. Najlepšie sa ale kašička produkuje na začiatku sezóny, keď beží školský rok. Študent na vysokej škole má vtedy skúškové obdobie. Alebo si včelár jednoducho musí nájsť niekoho, koho by platil, a tu nastáva kríž…
Materskú kašičku sa neoplatí produkovať
Za bývalého režimu si včelári, ktorí vedeli produkovať MK, vedeli za zárobok postaviť domy, nakúpiť autá a pod. To boli ceny (aj výkup) MK garantované štátom (ako aj medu). Rodiny, kde sa produkovala kašička, mali 25-28-32 000 korún mesačný príjem, zatiaľčo iní makali v iných odboroch, dostali 1 800 korún. Dnes sa ale viac oplatí ísť dokladať tovar niekam do supermarketu. Prečo? Pretože je tu obrovský tlak extra lacného dovozu z Číny, pančovanie a zákazník odmieta zaplatiť primeranú cenu. Pôjdeme na to postupne.
Včelárov produkujúcich MK na predaj je ako šafranu v zime, lebo sa to neoplatí. Áno, ponúk na kúpu MK býva mnoho, ale aj keď sa vám ako zaprisahávajú, že je ich (nimi produkovaná), je to často len a len klam.
Nestalo sa len raz, keď sme sa skupinka včelárov zhovárali, niekto zo skupinky spomenul „niekoho“ a reč sa zvrtla: ,,Hej, ponúka nielen tony medu, ale aj desiatky kíl kašičky okrem iného. A to má jednu včelnicu s pár úľmi, čo má aj nafotené. Údajne má ďalšie včelnice inde, ale tie nikto nikdy nevidel. To všetko vraj stíha sám.“
Poznám „experta“, čo tvrdí, že má stovky včelstiev. Raz povie 700, inokedy 800, inému 900. Vraj ich má v lesoch, lebo mu iní závidia, tak aby mu neškodili. Med má na tony, aj keď okolití včelári nulu, „to len oni nevedia, ako na to“. Včelstiev má sotva 50, má inú prácu na plný úväzok a vídavať ho kde-kade (len očividne nie pri včelách). Je ale tak dokonale presvedčivý, že ak by ste ho stretli, presvedčil by vás natoľko, že by ste mu pokojne aj darovali obličku. Nekecám. Kašičku na kilá nemá, no to je už vlastne iná téma, vráťme sa naspäť…
Je čínska materská kašička zlá?
Ak by ste ju mali za cenu, ako ju predávajú priamo z Číny, tak v poriadku. Klasická „čína“, aká cena, taká kvalita, a teda oplatilo by sa, nejaký účinok to už len má. Nakoľko to ide ale cez ďalšie subjekty, priekupníkov, ktorí si navýšia cenu, tak to už nie.
Produkcia MK v Číne by sa dala prirovnať k veľkochove kurčiat pre východný trh. K takému veľkochovu, kde z maličkého kuriatka za 2 či 2 a pol týždňa je veľká predajná sliepka. Kŕmená odpadom, hormónmi, antibiotikami, mäso je vodnaté, nakoľko ani nerástlo, len skôr nejak vybujnelo. Isto tušíte, o čom je reč.
Včely na produkciu MK sú chované „umelo“, nefungujú ako normálne včelstvo, fungujú často bez matky s umelými feromónmi, na „umelej strave“. Práve zo stravy produkujú MK, a nakoľko samy fungujú na takomto „umelom“ móde, aj ich telá a ich funkcie sú, žiaľ, podradnejšie. Výsledkom je niečo, čo je MK, ale zároveň ani nie. Proste „Čína/čína“. Ide o to, že takto dokážu vyprodukovať neskutočne obrovské množstvá tej ich MK, skrátka ohromné kvantum. Keď sa na to pozrie náš včelár, ako prvé mu napadne „ako sa, do čerta, toto dá“. Pre obyčajného včelára totálne sci-fi.
Na zber používajú dokonca stroje, je ich viacero druhov (príklad). Vyzerá to napr. ako stacionárny kombajn alebo obrovské krosná. Samotné materské bunky im pripravia tak, že už len odobrať kašičku alebo dokonca aj kašičku rovno odoberajú. Tieto stroje na kašičku boli prezentované aj na celosvetových včelárskych výstavách. Na samotný odber ide stroj alebo biorobot (človek). Videl som video, v ktorom to robila pracovníčka z Číny, ktorej ruky „lietali“ tak, že som ju nestíhal sledovať, bola ako dokonalý pianista. Neviem si predstaviť, aby som robil také presné úkony a nie to ešte tak rýchlo. To, čo ona vyprodukovala za hodinu, tu včelár nedokáže za celý deň. Ešte aj na prelarvovanie existujú stroje, otázka je, nakoľko sú účinné. Čiže pásová výroba, výrobné linky na MK, v tom tkvie tá nízka cena + samotná produkcia v Číne.
Treba ale priznať, že desaťročia šľachtili ich včely na produkciu kašičky, jedno včelstvo dokáže vyprodukovať aj 10 kg/rok, zatiaľčo u nás tí najlepší dokážu v ideálnych podmienkach 200 g/rok. (Pre porovnanie, za socializmu CELÁ ČSR ročne vyprodukovala 250 kg, a to boli „zlaté časy kašičky“). Čínska stojí 37 $/1 kg (r. 2022), vo veľkom 20 $. Z USA 150 $ – ukázala sa ale ešte horšia ako z Číny. V Maďarsku 350 € („zaujímavé až divné“, pozn. autora).
Na Slovensku 1 200 – 1500 €/kg, ale kvalita je niekde inde ako doteraz spomenuté, čiže je omnoho vyššia.
Japonsko svojim obyvateľom v dôchodkovom veku bezplatne zabezpečuje materskú kašičku na denné užívanie, bezplatne. Kupujú ju z Číny, ale musia chodievať veľmi často na kontroly priamo na miesta produkcie, nakoľko pojem hygiena im veľa nehovorí, čiže produkciu pre Japonsko si neustále strážia.
Nezabúdajte, čo všetko kašičku poškodzuje. Pre lacnú produkciu sa ktovieako na to nedbá a predovšetkým, pokým príde k spotrebiteľovi na druhú stranu sveta, často cez niekoľkých priekupníkov, tak… domyslite si.
Nevedia tam vyprodukovať aj kvalitu? Čoby nie, ale to už nie je lacné a teda nie pre zahraničný trh. Podobne je to aj s medom, stojí tam 7 – 8 €, ale do zahraničia sa predáva po 1 € (zafarbený sirup, tzv. „medový základ“). Viac si o tom pozrite tu.
Turecko
Novým „hráčom“ na trhu je po novom Turecko, dali raketový štart v množstvovej produkcii, po Číne sú aktuálne najväčší producenti. Či sa kvalitou odlišujú od Číny, je diskutabilné. Produkcia iných včelstiev šľachtených na kašičku ako čínskych je do 8-9 kg/rok.
Pančovanie
Neprodukuje niekto MK v Európe, niekde u nás či u susedov? Produkuje, jasné. Čo sa ale stáva… býva problém predať. Následne sa objavujú rôzni „experti“, špekulanti, ktorí aj zaplatia primeranú cenu včelárovi rovno za celú produkciu, nariedia/spančujú MK a následne predajú ďalej, väčšinou tiež vo veľkom. Za rovnakú či nebodaj ešte nižšiu cenu ako kúpili, ale spančovaním jej zrazu majú napríklad 3x toľko. Tretia osoba, ktorej to šlo, to predáva ďalej zákazníkom s tým, že si myslí „nielen, že som našiel kašičku, ale ešte výhodne som nakúpil“. Kto to „odnesie“ – koncový zákazník, ten zaplatí za šmejd. Ak sa vám zdá princíp povedomý, že ste o podobnom počuli, áno, obdobne to beží na trhu s drogami. Ak nakúpia Čínu a následne ešte aj tú pančujú, ojojoj, to im je hej.
Nie je to tak dávno, čo sa priekupníci nehanbili a kupčili v desiatkach a desiatkach kg s MK verejne na včelárskych skupinách a vypadli by vám oči, keby ste videli, koľko včelárov to kupovalo. Teraz ľutujem, že som nenarobil hromadu printscreenov (fotografií). Predávali to osoby, ktoré včelu asi ani nevideli, nietožeby sami niečo produkovali. Nakoľko sa mnoho včelárov ohradilo proti týmto nekalým praktikám, administrátori skupín to postupne zatrhli. Trvalo to ale pridlho na to, aby ste na chvíľu videli do toho nechutného pozadia trhu… a, žiaľ, neskončilo to, len to už nie je verejné.
Kamarát má obchod, predáva aj kašičku, pýtam sa ho, odkiaľ ju máš? Od jedného pána. Vieš sa na neho spoľahnúť, aká je? Nemám šajnu, zákazníci pýtajú, tak predávam. Ku kašičke sa ľahko nedostaneš, tak radšej verím, že je ok.
Zákazník odmieta primerane zaplatiť
Zákazník, prirodzene, hľadá výhodnú ponuku. Žiaľ, mnohokrát hľadá cenu takú nízku, že je to až nepredstaviteľne nereálne. Keď som spomenul zákazníčke, že ak budeme mať kašičku, isto pod 1 € za 1 g nepôjde, vybuchla, či som normálny, kde tak veľa. To som však nezažil raz, vtedy sme ešte žiadnu kašičku ani nemali. Očividne už 50 centov by bolo pre ňu dosť.
Na druhej strane hľadali sme brigádnika na produkciu kašičky. Jedného sme mali, dopadlo to katastrofálne. (O tom viac inde.) Len strata a nielen nervov… Ďalšieho brigádnika sme nenašli. Prípadní ďalší potenciálni záujemcovia mali platové požiadavky také, žeby 1 g kašičky musel stáť aspoň 5 – 6 €, aby sa vôbec dotyčný brigádnik zaplatil. Asi by som si mal zobrať pôžičku, aby som niekoho zaplatil primerane a z vlastného vrecka uhradil ten rozdiel medzi nákladmi a predajom. No uznajte…
Ohodnotiť svoju prácu poniektorí vedia veľmi honosne, ale ak treba platiť inému, tak ani almužnu.
Sú včelári, na Slovensku a v okolí, ktorí produkujú kašičku na predaj? Určite nejakí áno, nikomu nechcem krivdiť, o dvoch alebo troch som započul, čo by ju mali mať kvalitnú a majú to, pochopiteľne, v malom. Ale pevne verím, že ich je viac, len otázka znie, ako ich nájsť. Ako nájsť kvalitný zdroj. (Iná vec je produkovať MK na vlastnú spotrebu, tých je rozhodne viac.)
Stále hľadáme brigádnika na produkciu MK
Máte záujem? 🙂
